pondelok, 12. augusta 2013

Sedem vecí, ktoré (možno) neviete o mojom písaní

Dlho som uvažovala o článku, kde by som sa mohla nejako vyjadriť k písaniu. V mojej hlave sa toho totiž momentálne odohráva veľmi veľa a nebola som si istá, do akej témy mám rypnúť a čo vás aj bude zaujímať. 

Sedem vecí, vďaka ktorým sa mi lepšie píše a potrebujem ich mať pre pokoj duše:

1. Kreslím si mapy
Podarilo sa mi načrtnúť rôzne miesta, čo je dôležité v prvom rade pre moju orientáciu. Ale hádam, že ak má niekto úplne nový svet, potrebuje ju, aby sa nestratil vo vlastných výmysloch. A nie len to. Mám aj náčrty niektorých zložitejších a väčších stavieb.
Až keď som si začala všetko kresliť, pochopila som, aká je to veľká pomoc. Keby však moje nákresy... alebo skôr pokusy o nákresy niekto uvidel, asi by som sa prepadla pod čiernu zem. Je zázrak, že sa v nich vyznám ja. Napríklad minule mi ich našiel brat a čudoval sa, čo je to za zázrak.

2. Chodím po svete s google panáčikom
Pôvodná verzia VZA sa odohrávala z veľkej časti vo Vinelande. V tom období som chodila s google panáčikom po uličkách a značila si, čo je kde. Dokonca som si našla aj históriu ulice Landis. Bola pomenovaná podľa zakladateľa mesta Charlesa K. Landisa.

3. Všetko si tlačím
Keď dopíšem, zvyknem si vytlačiť niektoré kapitoly, lebo na papieri sa mi lepšie opravujú.
Je to zbytočné míňanie farby, hovoria mi.
Ešteže mám laserovú tlačiareň, odpovedám.

4. Počúvam soundtracky a Two Steps from Hell
Hudba a vytvorenie atmosféry je často neoddeliteľnou súčasťou písania. Momentálne fičím najviac na songu
od Johna Dreamera - Become a Legend, ale minule som si dosť obľúbila aj trailerové pesničky z Catching fire a z Hobbita 2.
Dlhú dobu som dokonca počúvala stále dookola od Florence and The Machine - Seven Devils, lebo som mala pocit, že mi presne sedí k príbehu. Nepohrdnem ani Lanou del Rey, tá mi vyhráva neustále.

5. Každá kapitola v novom dokumente
Niektorí autori si svoj príbeh píšu do jedného dokumentu, ale ja si neviem predstaviť, že by som mala tridsať kapitol v jednej kope a tam všetko opravovala. Takto sa mi to zdá priehľadnejšie. Mám tri zložky, ktoré obsahujú kapitoly troch častí prvej knihy. 
No taktiež by som netvrdila, že v tom mám obzvlášť poriadok. Minule som si počítala všetky zložky a dokumenty v Kronike strateného impéria a vyšlo mi dokopy číslo: 714. Prisahám, netuším, kde sa tam toľko sprostostí nabralo, takže som si všetko prechádzala a zmazávala, čo tam nepatrilo. 
Ale je to aj na niečo dobré. Vo svojom vlastnom chaose sa vyznám iba ja a keby chcel niekto niečo nájsť, nemá šancu. 

6. Informácie na papieri
V jednom článku som spomínala, že nerada píšem na papier. To sa však týka iba samotnej knihy. Viem, že ju budem ešte miliónkrát prepisovať a zdá sa mi to zbytočné plytvanie. Na druhej strane históriu, osnovu, charaktery postáv a niektoré opisy mám zaznačené v zošite, pretože to už veľmi nemením. V tom horšom prípade to vôbec nepoužijem, ale môže prísť doba, kedy tie informácie budem potrebovať a mám ich pekne pokope. 


7. Prepisovanie
Napísanie príbehu pre mňa nie je také zložité ako opravovanie a prepisovanie. Kým vypotiť jednu kapitolu mi trvá jeden alebo dva dni, ak sa snažím, následné opravovanie spomínanej kapitoly mi trvá ešte ďalší týždeň, lebo rozmýšľam nad každou vetou. Má tam byť, nemá tam byť? Je to jediný spôsob, ako to neprešvihnúť s dĺžkou knihy. Pri prvej časti sa mi to podarilo. Zo šesťsto strán som tak spravila IBA tristosedemdesiat. 
Najhoršie na tom všetko je, že treba poriadnu trpezlivosť. Opravovanie zaberá veľmi veľa času a nie každý je ochotný ho využiť týmto spôsobom. 


Ako ste na tom vy? 

12 komentárov:

  1. Prvý, druhý a piaty bod platia pre mňa úplne rovnako - teda s tým rozdielom, že môj svet nepotrebuje mapy pre orientáciu až ta nutne ako ten tvoj, ale ja rada trávim čas hovadinami :D Tlačenie u mňa neprichádza do úvahy - nemám laserovú tlačiareň, takže som rada, ak si môžem vytlačiť aspoň poznámky do školy a neminiem na to všetku farbu :D Na papier si zase robím iba poznámky, nejaké diagramy, grafy, prepočty a tak podobne, ale nie sú to nikdy zásadné informácie, lebo ja by som tie papiere určite stratila. Minule som hľadala, kam som ukryla tie, čo schovávam pod tabletom :D :D A to číslo súborov je ohromujúce - toľko zložiek má možno tak moja grafická zložka :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak ja to mám všetko hore dolu napísané iba v jednom zošite, v ktorom to vždy nájdem, aj keď tam mám asi rovnaký chaos ako v zložkách v počítači :D
      Tak myslím si, že každý príbeh a autorov svet si zaslúži nejakú tú mapu a vôbec to nie sú hovadiny. Veď aj tebe sa lepšie píše s mapu ako bez nej, nie? :D

      Odstrániť
  2. Tiež počúvam veľa hudby pri písaní. Podľa mňa je to veľmi inšpirujúce, aj keď to má nevýhody. Keď sa mi pustí pesnička smutná, tak píšem smutné veci a keď niečo dynamické, tak mám chuť písať o bojoch. :D Ale nakoniec sa aj tak stratím vo víre textu (piesní a aj môjho vlastného)

    Tiež píšem každú kapitolu do nového dokumentu. Potom sa mi ľahšie prehľadávajú a aj opravujú. Čo sa týka opravovania, tak to robí kamoška a hovorí, že sa zlepšujem. :D Najprv som mala červené (farebné, každý druh chyby mal svoju farbu) more a teraz už je to len jazero. ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak ja keď sa veľmi ponorím do písania, už ani nevníma, čo presne mi hrá - je jedno, či ide smutná pieseň a píšem veselú scénu, alebo naopak. Dôležité je, že mi niečo v hrá v pozadí :D

      Tak červené more to je aj u mňa. Teda bolo. Ja si to opravujem tak, že mám väčšinou ružové more a mláky :D

      Odstrániť
  3. ľudia sa čudujú, ako sa môžem sústrediť na to, čo píšem, keď mi hrá hudba, ale ja to zvládam :)
    To by ma porazilo, keby som si dávala každú kapitolu do nového súboru :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ty to vážne píšeš do jedného? Nestratíš sa v tom? Ja by som práveže z toho umrela.
      Michelle mi posielala chyby, čo som mala vo verzii,ktorú som jej poslala v celom dokumente a zabíjalo ma, že som to všetko musela opravovať v tom. Nechcelo sa mi to znovu rozkladať do jednotlivých dokumentov :D

      Odstrániť
  4. Jeee, ty google mapy mám úplně stejně :) Taky vždycky procházím města s google panáčkem a zapisuju si poznatky, nebo tam chodím přímo, když píšu :D Taky si dělám na každou kapitolu nový dokument, přijde mi to jako takový "nový začátek", prostě že už se nepatlám s tím, co už jsem napsala. Kapitoly si taky ráda tisknu, taky máma laserovou :D, protože potom si to můžu číst ve vaně a všímám si víc chyb. Akorát je potom vždycky zapomenu v počítači opravit, no :D.
    A bez hudby při psaní se nemůžu obejít :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To je to, že ja sa s tým "patlám" stále, hlavne keď niečo zabudnem alebo si nie som istá, či to v tej predošlej kapitole mám, alebo nie... no zdá sa mi to priehľadnejšie.

      Tak ja si vo vani nečítam, máme sprchový kút, ale ja sa väčšinou rozložím v obývačke a tam to mám všetko okolo seba a čo chcem opraviť, po to sa len rýchlo natiahnem :D
      Tak ja to opravujem tak, že najprv v dokumente, potom to hneď zaznačím do počítača a niekedy kukám na obidve súčasne :D

      Odstrániť
  5. No v prvom rade...Veľmi si ma potešila ďalším článkom :) Mám rada tvoje rady, dobre sa to číta.
    Druhá: Dosť toho máme spoločné :)
    Hudba pri písaní nesmie chýbať. Veľmi ma to hecuje a často počúvam metalové skupiny, ktoré vykreslia pri bojoch tú správnu atmosféru. Väčšinou sú to už napočúvané vecí takže nie je problém ani keď si ich pustím pri čítaní.
    Chaos v papieroch :D To poznám. Minule som to mala v škole a spolužiak sa čudoval ako sa v tom vyznám: vytlačený text na papieri okolo toho popísané perom. Ale ja to beriem v pohode :D Všetko mám uložené v kope aby sa mi to nestratilo. Minule som si kreslila medailon, ktorý v príbehu nosia a sranda je, že ma to napadlo von takže som si to načrtla do piesku :D Na papier sa tiež dobre píšu osnovy, osobne to využívam aby som sa v tom stratila a celkovo všetky nápady čo neskôr môžem použiť.
    Mne niekedy trvá kapitolu vypotiť aj za 2 mesiace, takže zvyčajne prepisujem až väčší celok ako práve teraz a už mi z toho hrabe :D
    Každý kapitola v inom dokumente? Vyskúšam...Mám všetko na kope, ale zas niektoré veci si aj tlačím. No nevýhoda farba.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, som rada, že sa ti páčia.
      Čo sa týka hudby, no neviem, či by som zvládla metal... asi nie :D to by bolo príliš na moje uši.
      Tak ja som si znakmi zvykla zakresliť skôr školské zošity, keď som sa nudila.
      No tak u mňa je to úplne naopak. Keby stačilo iba písať, už mám hotové asi všetky časti. Ale premýšľanie nad príbehom a to opravovanie je podľa mňa najhoršie, lebo všetko musí do seba pekne zapadať a treba to odsledovať. To sa dá jedine opätovným čítaním. Ja opravujem kapitoly po sebe a potom aj vo väčšom celku :D
      Vyskúšaj, keby som to mala v kope, scvokla by som sa ja fakt nechápem, ako sa v tom ľudia vyznajú :D

      Odstrániť
  6. Ja som si kedysi tiež chcela kresliť mapy a tak, ale veľmi dobre to nedopadlo a prestalo ma to baviť :D Nakoniec som tak zostala pri svojom obraze, ktorý mám v hlave. Ale tak zase, ja nemám taký prešpekulovaný svet ako ty, keď niečo potrebujem, jednoducho si vytvorím novú dimenziu. Už ich tam mám toľko, že aj zabudnem, ktorá je vlastne načo :D
    Ja mám výhodu, že sa to vôbec neodohráva v normálnom svete inak by som si asi vymýšľala asi ako pri Full Moone :D
    Hudbu počúvam tiež, ale zásadne len inštrumentálnu, lebo potom sa sústreďujem na slová a nie na príbeh. Momentálne frčím na Piano Guys, vždy som milovala klavírnu hudbu.
    Inak, k piatemu bodu si ma priviedla ty, lebo predtým som to mala všetko v jednom dokumente, ale je pravda, že teraz s v tom akosi lepšie orientujem, nemusím sa prebojovať dvesto stránkami k miestu, kde som skončila, jednoducho otvorím kapitolu.
    Fakt si neviem predstaviť, čo všetko máš v tých 714 súboroch, lebo ja ich tam mám žalostne málo v tej žložke a obdivujem ťa, že sa v tom dokážeš vyznať.
    K opravovaniu sa nejde ani vyjadrovať, už aj ja viem, čo to je. Chýbajú mi tie časy, kedy som len písala, čo ma napadlo, ale aj tá kvalita tak potom vyzerala :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak niekomu mapy pomôžu a niekto ich nepotrebuje. Čo ty vieš, možno, že aj ty ich raz budeš potrebovať a predsa len si ich nakreslíš. Tie moje vyzerajú aj tak hrozne a asi by som sa hanbila, keby ich niekto uvidel.
      Tak ani moje sa neodohráva v normálnom svete(teraz), teda vlastne iba prvá kapitola, ale to by som sa zaobišla aj bez toho behania s panáčikom. Vtedy som potrebovala len mapu Vinelandu a asi ako to tam vyzeralo, lebo prvých osem kapitol sa odohrávalo tam. :D Najvtipnejšie na tom bolo, že vtedy prišli do nášho sveta za Meggie Lia a videla ju len ona :D
      To som rada, že som ťa k tomu priviedla. Prehľadnosť je dôležitá :D
      Čo všetko v nich mám? Idem ti aspoň približne napísať čo:
      Mám zložku Kronika strateného impéria, v tom sú tri: zase Kronika strateného impéria, Polnočná žiara ametystu(prvé pokusy), Posledné kráľovstvo(čo som si založila iba kvôli tomu, aby som si pamätala názov novej série, ktorú by som chcela napísať po KSI); v Kronike strateného impéria mám: VZA,VZR,VZO,VZS,VZOB + txt; vo VZA mám: 1.časť Na druhom konci vesmíru(15 kapitol + zložka "na tlačenie"), 2. časť Polnočná žiara ametystu(12 kapitol + txt + "na tlačenie"), 3. časť - Dieťa dvoch národov (6 kapitol + "na tlačenie" + "oprava"), ďalej tam mám zložky "čítačka", zložku s mobi veriou s pdf a metadatami, info, všetko ostatné, a potom ďalšie docx a txt :D a to je len približne, ďalej ani nejdem vypisovať, ale je to katastrofa :D

      Odstrániť