Prečo je také náročné vydať dobrú knihu?

Zrejme každý autor sníva o vydaní knihy. Niektorým sa ešte ani poriadne nevytvoril nápad v hlave na dobrý príbeh, ale napriek tomu sú presvedčení, že keď ho raz napíšu, bude to bestseller. 
Škoda, že väčšine sa tieto plané ilúzie nikdy nesplnia a to jednoducho preto, že sa na to celé autori zle pozerajú. 
Sny sú super. Poháňajú človeka vpred, dodávajú mu odvahu a trpezlivosť všetko zvládať. Je však dobré vedieť, kedy sa môže niečo stať realitou a kedy je to, naopak, iba nesplniteľné prianie. 
Treba sa trochu zamyslieť nad tým, kde žijeme. Stačí preskúmať náš knižný trh a ľahko zistíme, že je iba malá šanca na to, že sa z nás stanú superslávni spisovatelia. Nechcem nikoho odrádzať ani nič podobné, jednoducho si myslím, že skoro žiadny začínajúci autor nemá potuchy, do čoho sa púšťa, keď chce vydať knihu. 

Píseň zimy

S. Jae-Jones | Píseň zimy (Wintersong #1) | 391 strán | CooBoo | Goodreads | Gorila | Martinus
Prvá veta: Byla jednou jedna holčička, která v lese hrála písně pro malého chlapečka. 

Na knihu Píseň zimy som čítala zopár pozitívnych recenzií. Nijako zvlášť ma nelákala, no niektoré názory čitateľov na GR ma presvedčili, a tak som sa do nej pustila. V prvom rade by som chcela pochváliť obálku, ktorá je naozaj krásna, pôsobí nostalgicky a presne sa hodí k nášmu dnešnému počasiu (sneží u nás v novembri, neuveriteľné!). Z knihy som mala dlho dojem akejsi pohodovej predvianočnej rozprávky. Ako som sa však splietla. Dojem niekedy môže naozaj klamať, pretože žiadnu rozprávku som teda nedostala.

Falošný bozk

Mary E. Pearson | Falošný bozk (Kronika pozostalých #1) | 377 strán | CooBoo | Goodreads | Gorila | Martinus
Prvá veta: Dnes nadišiel deň, keď tisíce snov zhynú a jeden sa zrodí. 

High fantasy o princeznej, ktorá utečie, aby sa nemusela vydať za princa z druhého kráľovstva? Je to síce otrepaný motív, ale aj tak málo stačí na to, aby moje srdiečko zaplesalo radosťou. Keď som sa dozvedela, že kniha sa bude prekladať do slovenčiny, tak som sa rozhodla trpezlivo počkať na náš preklad a vyplatilo sa. 
Kniha sa zameriava na princeznú Liu, na Princa a Zabijaka. Mená Princa a Zabijaka vám neprezradím, pretože práve najväčším lákadlom prvej polovice knihy je to, že hádate, kto je kto. Čakala som nejaký otrepaný bermudský trojuholník, prvých pár kapitol mi dokonca zopárkrát zablikal v hlave alarm, no kríza bola rýchlo zažehnaná. Neviem ako vy, ale mňa to neskutočne bavilo. Akcia a vlastne akékoľvek dianie bolo v prvej polovici knihy potlačené do úzadia a celkové napätie deja budovalo hlavne čitateľské tipovanie ohľadom toho, ktorý z dvoch chalanov je Princ a ktorý Zabijak.

V znamení ametystu - tematické fotky

V poslednej dobe sa s novými knihami akoby vrece roztrhlo. Taktiež som si všimla, že základom propagácie viacerých autorov je vytvorenie knižného traileru. Ak sa však mám priznať, ja ich skoro vôbec nepozerám. Väčšina z nich je len kombináciou zlepených obrázkov z fotobanky a nejakých citátov z knižky. Nebaví ma pozerať sa na niečo také minútu alebo dve.
Mňa to vždy ťahalo k fotkám. Aj preto som si povedala, že by som si radšej chcela ku knihe nafotiť promo. Netušila som, či sa tento nápad ujme, či to vôbec niekoho zaujme. A už vonkoncom som si nevedela predstaviť, ako odfotiť niečo, čo by vystihovalo môj fantasy svet.
Na to však mám úžasnú Michelle, ktorá sa objaví ako Supergril vždy, keď ju treba. Takže ja možno v realite ani v Photoshope zázraky robiť neviem, ale ona rozhodne áno a veľmi mi pri tvorbe týchto tematických fotiek pomohla, za čo jej nesmierne ďakujem.

Prečo by sme mali čítať fantasy knihy?

V poslednej dobe si dosť všímam, čo ľudia čítajú alebo aký majú postoj k literatúre, hlavne v mojom okolí. Keď som totiž hovorila známym, že idem vydať knihu, každý sa ma hneď spýtal, o čom bude. Väčšinou som reagovala slovami: „Je to fantasy.“ Nastalo trápne ticho, pretože som si nebola istá, či dotyčná osoba nevedela, čo to znamená, alebo ju to v tom bode prestalo zaujímať. Tak som väčšinou dodala: „Je to na štýl Pána prsteňov. Príbeh sa odohráva v inom svete.“ (Fantasy je umelecký žáner pozostávajúci z fiktívneho príbehu, v ktorom mávajú postavy zväčša magické vlastnosti. Wikipedia ďalej tvrdí, že témou sa často približuje bežným sociálnym aj politickým problémom, zaoberá sa vzťahmi či emóciami.)
Pohybujem sa v komunite, kde čitatelia bežne venujú svoj voľný čas fantasy knihám. Lenže toto je len akási malá bublina a teraz, keď som sa rozhliadla vôkol seba a začala som viac dávať pozor, došlo mi, že toľko ľudí zase fantasy nečíta, čo je obrovská škoda. Nevedia totiž, o čo prichádzajú.
Ak váhate, či sa na podobné knihy vrhnúť, dúfam, že mojich sedem dôvodov prečo vám pomôže pri rozhodovaní.

Keď tajomný Caraval... nie je až taký tajomný

Stephanie Garber | Caraval (Caraval #1) | 400 strán | Goodreads | Egmont | Martinus | Gorila
Prvá veta: Farby Scarlettiných pocitov boli ešte pestrejšie než zvyčajne. 

Okolo knihy Caraval bolo hlavne v zahraničí veľké haló. Všímala som si to ešte predtým, ako sa prvé správy o vydaní dostali do našich končín. Príbeh ma veľmi zaujal a chcela som si ho prečítať. Keďže knižka mala vyjsť aj vo vydavateľstve Egmont, rozhodla som sa počkať na slovenské vydanie a to anglické som nečítala. Lenže čoskoro pozitívne reakcie zatienilo niekoľko negatívnych. Povedala som si, že to nič neznamená, nápad vyzeral veľmi dobre a tak či tak som si knihu chcela prečítať. 
Pustila som sa do nej na dovolenke. Ako mi však strany ubúdali, moje nadšenie začalo veľmi rýchlo upadať. Nesmierne ma sklamalo, ako sa príbeh vyvíjal a na čo kládla autorka v príbehu dôraz. Cítila som sa tak trochu oklamane. Všade sa písalo o tajomnom Caravale a o dobrodružstve, ktoré postavám a tým aj čitateľom ponúkne, preto ma nepríjemne prekvapilo, keď som dostala otrepané romantické omáčky, popri ktorých sa akoby mimochodom objavili informácie o tom, čo sa deje. Kniha na mňa vôbec nepôsobila čarovne a postavy si ma ani trochu nezískali. Knihu som však dočítala hlavne preto, lebo som chcela čítať a nič iné som si na dovolenku so sebou nevzala. Dúfala som teda, že sa to zlepší, ale nezlepšilo.

O tom, ako idem vydať knihu

Ak chodievate ku mne na blog, určite ste si všimli, že písanie pre mňa vždy znamenalo veľa. Mohli ste to vidieť nielen vtedy, keď som pridávala články do rubriky Večný kolobeh písania, ale aj pri mojich častých updatoch o pokrokoch, ktoré som spravila so svojou sériou Kronika strateného impéria
Moja láska k písaniu sa vyvinula v období, keď som ešte ani len neuvažovala o tom, aké ťažké je publikovať knihu a uspieť s ňou. Žila som v sladkom nevedomí, v zajatí svojej fantázie. Prvé poviedky som naťukala na písacom stroji u babky v práci ako desaťročná a odvtedy som sa písania nevzdala. Moje pokusy s príbehmi som si štyri roky nechávala iba v zložkách v počítači a nikto dovtedy netušil, že píšem. Až potom mi napadlo uverejniť texty na internete. Pozbierala som si veľa názorov, viac negatívnych ako pozitívnych, tie ma však neodradili. Práve naopak. Naštudovala som si gramatické pravidlá, sledovala som písanie priamej reči, rozloženie odsekov v knihách a snažila som sa podľa toho písať aj ja. Keď ma knižný svet naplno pohltil aj vďaka blogovaniu, množstvu nových kníh a čítaniu zahraničných kníh, moja túžba uspieť ako autorka ešte vzrástla.

Ako sa vyriešila veľká záhada Tearlingu?

Erika Johansen | Osud Tearlingu (Kráľovná Tearlingu #3) | 464 strán | Goodreads | Yoli

Internetové kníhkupectvo BUX.sk
V skratke: Podarí sa Kelsei zachrániť Tearling?
Prvá veta: Glace-Vert bol stratený ešte pred tým, ako prišla k moci Červená kráľovná.

Táto séria je niečím veľmi výnimočná. Boli chvíle, keď ma jej čítanie až tak nebavilo, no predsa som musela pokračovať, pretože celý autorkin svet, pretkaný záhadami a krvavými tajomstvami, potreboval mať nejaké uzavretie a zároveň aj vysvetlenie. Tieto záhady ma udržali pri čítaní až do konca. 
Z Kelsei sa v záverečnej časti stáva zajatec Červenej kráľovnej. Trpí v jej paláci bez zafírov a bez moci, ktorú jej poskytujú, takže nemá ani možnosť pokúsiť sa o útek. Postupne si však začne uvedomovať, že nejaká časť mágie v nej predsa len zostala – tá časť, ktorá jej ukazuje minulosť. 
Kniha je rozdelená na dve línie – prvá sa zameriava na udalosti v Kelseinej dobe a tá druhá sa sústreďuje v minulosti okolo Katie, Rowa a Williamovho syna.

Humbook lístky a program


Posledné týždne je u mňa na blogu trochu mŕtvo. Ale priznám sa, že tieto horúčavy sú trochu vyčerpávajúce a v mojom živote nastalo veľa zmien, takže čítanie a blogovanie som na nejaký čas potlačila do úzadia. Neviem sa na nič sústrediť (verte mi, skúšala som, ale zvládla som prečítať asi desať strán z knihy a šla som robiť zase niečo iné). Je poriadne hektické obdobie a keby sa dalo, tak by som na moment zastavila svet, lebo takto mi to pripadá, že sa posúva bezo mňa. 
Rovnako je to aj s Humbookfestom, na ktorý si už dokonca môžete zakúpiť lístky! Viac informácií o predaji nájdete na TEJTO stránke. 

V skratke vám však základné info ponúkam aj ja:
- do 15. 9. 2017 si môžete zakúpiť základnú vstupenku za zvýhodnenú cenu 9,53 €,
- pre tých akčnejších má Humbook prichystanú aj špeci ponuku, a to lístok s VIP darčekom v cene 17,18 € (pokiaľ vás zaujíma, o aký VIP darček ide, preklikajte sa na vyššie spomínaný odkaz),
- Humbook, samozrejme, myslel aj na záujemcov z väčšej diaľky a ponúka zľavu na dopravu v sume 1,91 €, pokiaľ sa zveziete Leo Expressom (vlakom či autobusom, to je na vás). Zľava platí pre všetky triedy od 5. 10. – 10. 10. 2017.

Nie tak úplne knižné zhrnutie

Už dlhšie som s vami nezdieľala updaty zo života, aj preto sa chcem v tomto článku venovať všetkému, čo sa u mňa udialo od konca mája až doteraz. 

Púšť trochu inak

Alwyn Hamilton | Poušť v plamenech | 288 strán | CooBoo | Goodreads | Martinus | Gorila

Nie som veľký fanúšik westernov, pištoľníkov a púští. Hlavne pokiaľ ide o filmy, tie ma nikdy nebavili. Ale žiadnu podobnú knihu, ako je táto, som zatiaľ nečítala, tak som sa rozhodla dať tomu šancu. Spravila som dobre, pretože príbeh ma úplne pohltil. Autorka opisovala svet veľmi pútavo a živo, charaktery postáv mi boli sympatické a ani raz som sa pri čítaní nenudila. V období, keď máte problém do hocičoho sa začítať, je podobná kniha veľmi príjemným osviežením.

Romantika trochu inak

Kasie West | Náhradní kluk | 326 strán | Goodreads | CooBoo | Martinus | Gorila

Nikdy by som nečakala, že si ma knihy od Kassie West tak získajú. Doteraz som ich prečítala päť, pričom každú z nich takmer behom jedného dňa. Ani kniha Náhradní kluk nebola výnimkou. Príbeh je o Gii, ktorej veľmi záleží na názoroch ostatných. Za najpodstatnejší pokladá imidž a to, aká je populárna. Keď však začne byť jej popularita ohrozená, Giin život sa obráti hore nohami. Postupne si uvedomí, ako jej povrchnosť zabila hocijakú šancu na nadviazanie hlbších vzťahov s okolím (s priateľmi, s chlapcami či s rodinou). Pochopí, že je načase to všetko napraviť.

Čo chceme a čo potrebujeme?

Joelle Charbonneau | Stačí jen chtít | NEED | 273 strán | Fragment

V skratke: Kaylee sa pripojí k sociálnej sieti, ktorá poskytuje používateľom to, čo potrebujú, no nevinná hra sa rýchlo zvrtne na boj o život. 
Prvá veta: „Koukni, Kaylee. Úžasný, viď?“

Po tejto knižke som pokukovala už dlhšie, takže keď sa naskytla príležitosť prečítať si ju, šla som do toho. Bez očakávaní. Bez toho, aby som vôbec poriadne tušila, o čom je. Ale autorka (ktorej meno neviem doteraz vysloviť) tento rok dorazí na Humbook, tak prečo tomu nedať šancu, nie?
Hlavnou postavou príbehu je Kaylee, ktorá sa zapojí do nového internetového ošiaľu s názvom NEED. Táto sociálna sieť ponúka svojím používateľom to, čo potrebujú a to, čo chcú. Spočiatku to vyzerá nevinne, ako však ľudia pribúdajú, menia sa a sťažujú sa aj úlohy. Práve o to totiž v knihe ide. Poriadne narúša hranice medzi chcením a potrebou. Čo človek naozaj potrebuje a čo chce mať len preto, že môže, ale na tom, ako to dostane, mu vôbec nezáleží?

Večný kolobeh písania: Keď chcete byť autorom aj editorom

Zbožňujem písanie. Ale tiež sa rada venujem príbehom ostatných a ich vylepšovaniu. Zrejme to väčšina ľudí pokladá za výhodu, však autor a editor v jednom, ale je to naozaj tak?
Nie je.
Pretože autori by si zo všetkého najviac chceli upraviť do dokonalosti svoj vlastný príbeh, lenže to sami ako editori nedokážu práve kvôli tomu, že nevedia byť objektívni. Buď si o svojom diele myslia, že je perfektné, alebo sú z toho takí znechutení, že by najradšej všetko zmazali. Hádajte, čo je môj prípad?
Teraz vám v piatich bodoch zhrniem, čo ma neskutočne frustruje pri opravách vlastného rukopisu.

Dvojitá dávka fantasy


Veronica Roth | Čáry života (Carve the Mark #1) | 424 strán | CooBoo | Goodreads

„To máte v Šotetu nějaký svátek, kdy chodíte navštěvovat lidi, které nemáte rádi, abyste jim trochu znepříjemnili život?“ Otřel si ze zátylku studený pot. „Jestli jo, tak já tenhle svátek neslavím. Nechte mě pracovat.“
Možno ste už niekde zachytili môj neslávny stret so sériou Divergencia. Ani nešlo o to, že by sa mi jednotka nepáčila, tá bola super, len od druhej časti to šlo dolu vodou a ďalej ako za tri kapitoly Rezistencie som sa neprebojovala. V mnohých ohľadoch sa mi Čáry života páčili viac. 
Veronica v tejto knihe vytvorila naozaj originálny svet s kopou fantasy prvkov a zasadila dianie do vesmíru. Pre mňa smrteľná kombinácia. Už keď som videla obálku, povedala som si, že knihu musím mať.

Humbook – festival pre knihomoľov

Posledných pár týždňov u mňa opäť nastalo menšie ticho a bolo to, ako inak, kvôli škole. Lenže tá je konečne za mnou (hej, už aj ja som Bc.) a od toľkej radosti som sa automaticky vrhla na svoj príbeh a na veľké opravy. Okrem toho momentálne opravujem rukopis, takže mi akosi nevystal čas na publikovanie článkov. To chcem však v najbližšej dobe napraviť.

Časopis The Student

Tentoraz vám prinášam trochu netradičnejší článok zameraný na časopis The Student. Ako už vypovedá samotný názov, časopis je primárne určený pre študentov, no verím, že by si v ňom našli to svoje i ostatní. Od rád o tom, ako zvládať stres, až po super tipy na dovolenky tú nájdete veľmi pestrý výber. Ja osobne oceňujem, že časopis nie je plný negativity a klebiet o celebritách. Práve naopak. Obsahuje všetko, čo by mohlo študenta zaujímať. 

Čo dostanete: 
1. Články na rôzne aktuálne a zároveň zaujímavé témy
2. Tipy na filmy, knihy, hudbu, recepty, gadgety, výlety (v zahraničí aj na Slovensku)
3. Rady, ako myslieť pozitívne, ako si zlepšiť pamäť, ako posilniť mozog
4. Informácie o športoch
5. Rozhovory so zahraničnými študentmi
6. Rozhovory so známymi osobnosťami, ktoré porozprávajú niečo o svojich skúsenostiach
7. Informácie o vysokých školách
A mnoho, mnoho ďalšieho...

Leigh Bardugo | Světlo a stíny

Leigh Bardugo | Světlo a stíny (Griša #1) | 312 strán | Goodreads | Fragment

V skratke: Alina zistí, že je svetlonoska, vďaka čomu sa jej život od základov zmení. 
Prvá veta: Služebnictvo jim říkalo malenčiki, maličcí duchové, protože byli ze všech nejmenší a nejmladší a protože se vévodovým palácem míhali jak pisklavé přeludy.

Na Grišu som čítala niekoľko protikladných názorov predtým, ako som sa do nej pustila. Možno by som tejto sérii nedala šancu vôbec, keby autorka nenapísala Six of Crows, čo si chcem tiež prečítať, ale povedala som si, že pôjdem pekne po poriadku.
Vôbec to neľutujem.
Aj keď je Griša plná klišé, autorkin talent pútavo vyrozprávať príbeh sa určite nezaprie. Vytvorila komplexný a veľmi zaujímavý svet, poprepletaný niekoľkými ohranými zápletkami a, samozrejme, nesmel v ňom chýbať ani milostný trojuholník. Alina je vyvolená, má zachrániť krajinu pred skazou, musí sa však najprv naučiť, ako svoje schopnosti ovládať, v čom jej pomôže práve Darkling (Temnyj). Krásavec, po ktorom hlavná hrdinka slintá už od začiatku. No čo jej najlepší kamarát z detstva? Po ňom slintala, kým neprišiel na scénu Darkling.
Čo z tohto klišé mixu môže vzniknúť? Povedala by som, že nič dobré... a veru...

Večný kolobeh písania: V autorovej hlave alebo ako pochybnosti zabíjajú dobrý príbeh

Som si istá, že nejeden autor sa už stretol s pochybnosťami, s nedostatkom sebadôvery a aj s nedôverou ostatných. 
Buďme realisti. Žijeme na Slovensku, kde malo to šťastie uživiť sa písaním iba niekoľko vyvolených, takže ak chce uspieť nový neznámy autor, v podstate preto musí spraviť nemožné. Začnime s tým, že je neskutočne ťažké dať o sebe vôbec vedieť čitateľom. Ak aj o autorovi vedia, nie je zaručené, že ich zaujme to, čo píše. Ďalej sú tu vydavateľstvá, od ktorých im pekne po poradí chodia odmietnutia a oni s každým ďalším odmietnutím majú chuť poddať sa tomu zžieravému pocitu pochybnosti. Možno nie som vôbec dobrý. Nemám talent. Neviem písať. V živote nič nevydám. Každý ma len vysmeje, že som chcel uspieť v niečom, čo je aj tak nedocenené. 

Večný kolobeh písania: Nájdi si svojho betareadera (autora)


Písanie je ako obrovská záhrada posiata kvetmi a nežiaducou burinou. Nikdy neviete, kedy vás zastihne búrka slov, ktoré sa rozpršia na všetky strany a preberú k životu nápady predstavujúce doposiaľ iba semienka príbehov vo vašej hlave. 
Aj z príbehov však musíte odstrániť burinu, ktorá vám tam robí šarapatu, a nezáleží na tom, že je prekrytá listami a púčikmi tváriacimi sa ako solídna zápletka. Keď niekomu ukazujete svoju záhradu, nestrčíte mu do ruky lopatu s odkazom, aby sa prekopal k výsledku vášho záhradkárčenia. Nemá zmysel nechať ho vyhrabávať to najlepšie a najlákavejšie z útrob vášho pozemku, keď môže mať na všetko hneď pekný a jasný výhľad hneď po otvorení brány.
Rovnako je to s príbehom. Mali by sme ho pretvoriť do tej najlepšej podoby, čo sa však vzhľadom na autorovu zaujatosť voči jeho príbehu nedá. 
Preto si dnes posvietim na dôležitú prácu betareaderov. 
Neviem ako vy, ale ja si nedokážem predstaviť, že by som svoje prvé autorské pokusy vypustila na verejnosť bez filtrovania. Chyby sa stále nájdu, no aj napriek tomu sa mi spí oveľa lepšie, keď po mne zopár ľudí skontroluje príbeh a vychytá niektoré nedostatky, ako logické tak gramatické.

Holly Smale | Modelka

Holy Smale  | Modelka (Geek Girl #2) | Goodreads
Internetové kníhkupectvo BUX.sk
V skratke: Tentoraz sa šprtka Harriet snaží prežiť modeling v úžasnom Japonsku. Trapasy si ju však nájdu aj na opačnom konci sveta. 
Prvá veta: Volám sa Harriet Mannersová a som modelka.

Sérii Geek girl som nevenovala nijakú špeciálnu pozornosť, kým sa nepustilo Yoli do prekladu. Som naozaj rada, že som sa k tomuto príbehu dostala, pretože:
1. sa číta skoro sám
2. je jednoduchý, zato zaujímavý
3. dozviete sa z neho veľa faktov, nad ktorými ste zrejme v živote neuvažovali
4. hlavná postava nie je výnimočná... ale vlastne je, no okrem toho je aj trápna a dosť nemotorná
5. a to, ako sa pozerá na svet, je neskutočne originálne.

Ktorý blog je z toho nekonečného mora ten pravý pre teba?

Každý knižný aj neknižný bloger dostane raz začas chuť poriadne sa zatúlať, objaviť niečo nové. Mne sa to prihodilo pred pár dňami. Kvôli škole som nemala na blogovanie čas, možno aj preto som sa rozhodla opäť lepšie spojiť s blogosférou. V tomto článku by som sa s vami chcela podeliť o svoje zistenia z tohto niekoľkohodinového poznávacieho blogozájazdu. Prečítajte si o veciach, ktoré mi nesadli a ktoré zase oceňujem.

Victoria Aveyard | Sklenený meč

Victoria Aveyard | Sklenený meč (Červená kráľovná #2) | Goodreads | Knihyprekazdeho.sk

Príbeh v jednej vete: Mare sa pokúša vyrovnať so svojimi schopnosťami a zároveň chce zachrániť "novú krv" pred pomstychtivým Mavenom. 
Prvá veta: Zaváham – handra, ktorú mi podáva, je čistá, ale stále páchne krvou.

 O recenzii na knižku Sklenený meč som uvažovala už nejaký čas. Tak trochu som mala problém sformulovať svoje myšlienky a do toho sa priplietlo ešte aj písanie bakalárky, takže som blog odstavila na nejaký čas bokom. 
Bolo to však aj na niečo dobré. Podarilo sa mi konečne v hlave nejako poskladať súvislí obraz o dobrodružstvách hlavnej hrdinky Mare. 
Červená kráľovná si ma získala ešte pred slovenským vydaním a nevedela som sa dočkať pokračovania. Nasadila latku tak vysoko, až som mala problém predstaviť si, že by ju mohla druhá časť prekonať. Čo sa jej ani nepodarilo. Práve naopak.

Keď nechápavá osoba píše bakalárku a aké sú dôležité pevné nervy pri pokuse niečo vydať

Možno ste si všimli (a možno nie), že som na posledné dva mesiace v podstate zmizla z povrchu zemského. Občas ma gravitácia pritiahla späť, ale len na veľmi krátku dobu, počas ktorej som sa zmohla na publikovanie nejakej tej fotky na Instagrame. Inak som väčšinu času poletovala v záhadnom vesmíre školských povinností a hlavnú prioritu u mňa mala bakalárka, ktorej, aj keď sa mi vôbec nechcelo, som venovala úplne najviac času. Lenže do toho sa ešte priplietli aj bakalárky a diplomovky iných osôb, takže som aktívne opravovala. Medzi tým, ako som od nervov nedokázala nič iné robiť, len kukať do steny alebo do seriálov, a medzi samotným opravovaním, som sa akosi nedokopala k iným činnostiam. Písanie aj blog šli úplne do úzadia, ale škola sa pomaly blíži ku koncu a ja som sa rozhodla, že je čas, aby som sa postupne vrátila späť do blogerskej komunity. Predsa len sa kvôli mojim povinnostiam nezastavil zvyšok sveta, aj keď by to niekedy bolo super. 

Večný kolobeh písania: Niečo k vydávaniu a rukopisom #1

Dnes by som vám rada poskytla trochu netypický článok z rubriky Večný kolobeh písania, ktorý je napísaný formou rozhovoru. Vyspovedala som autorku troch vydaných kníh, Janu Plauchovú. Odhalí vám niekoľko zaujímavostí o vydávaní a o práci na rukopise, ku ktorým sa zrejme len tak na nete nedostanete.

1. Ako veľmi sa odlišovala konečná podoba tvojej prvej knihy od rukopisu? Môžeš nám povedať viac k spolupráci s editorom?
Moja prvá verzia mala oproti vydanej verzii rozdielne dve z každých troch viet. Nie všetko však bolo zásahom redaktorky. Ešte pred odoslaním do vydavateľstva som rukopis totiž veľmi búrlivo upravovala a popri zapracovaní zásahov redaktorky som robila posledné vlastné zásahy. Veľa mi toho zmenila aj samotná redaktorka. Myslím, že prvé rukopisy bývajú editormi vždy veľmi upravované. Autori sú v šoku z toho, čo všetko im chce niekto v knihe meniť, a ja som nebola výnimkou. Mnohé zásahy mi však po čase už nepripadali také zlé a o ďalších sa dalo diskutovať.

Večný kolobeh písania: Ako nezbabrať pokračovanie

Keďže sa už nejaký ten čas venujem editovaniu VZR, rozhodla som sa, že napíšem článok o pokračovaniach príbehov. Často sa totiž stáva, že autori vytvoria super bombový prvý diel a v dvojke to ide všetko dolu vodou so zápletkou, s postavami a celkovo s ich svetom. Uvažovala som nad tým, prečo by to tak mohlo byť, pretože aj ja som nie raz natrafila na druhé časti sérií, ktoré ma vôbec nebavili. Prečo mávame pocit, že autori často svoj príbeh nezvládajú? 
Spísala som si zopár bodov, o ktorých si myslím, že je dobré ich mať na pamäti, keď sa púšťame do písania pokračovaní.

Zo zákulisia príbehov #9: Príbeh a hudba


Zrejme si každý z vás myslel, že sme s projektom skončili... takmer aj hej, ale napokon sme sa s Moon rozhodli, že by to bola škoda. Preto pokračujeme a tentoraz s trošku netradičnou témou, ktorou je hudba. Viacerým autorom totiž hudba pomáha k inšpirácii, lepšie sa im s ňou tvorí aj opravuje. Je to niečo, čo všetkých autorov spája, a my by sme rady prostredníctvom tohto februárového článku odhalili, čo pre vás hudba v spojení s písaním znamená naozaj.

Ako sa môžete zapojiť do projektu?
- mali by ste sa venovať písaniu a mať blog
- s Moon budeme rady, ak ako titulný obrázok použijete jeden z našich obrázkov
- stačí si skopírovať otázky a odpovedať na ne
- pridajte sa do linkovača, aby sme vedeli, ku komu máme zavítať a prečítať si jeho odpovede

Na čo je tento projekt dobrý?
Prostredníctvom neho vám chceme poskytnúť náhľad do "zákulisia" našich príbehov a dúfame, že rovnakú možnosť nám poskytnete aj vy. Podelíme sa s vami o skúsenosti, zaujímavosti a problémy v písaní, ale takisto položíme vám aj nám otázky, o ktorých by ste inak možno nerozmýšľali. Týmto by sme vám chceli pomôcť napredovať v písaní a takisto vám ukázať, že nie ste jediní, kto sa pasuje s podobnými strasťami alebo, naopak, sa raduje z podobných úspechov.
A, samozrejme, neminú vás ani nejaké tie drobné knižné odmeny. 

Holly Smale | Šprtka

Holly Smale | Šprtka (Geek Girl #1) | Geek Girl | 296 strán | Yoli | Goodreads

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Prvá veta: Volám sa Harriet Mannersová a som šprtka.

Od tejto knihy som nečakala veľa, ale práve o to viac som dostala. Kniha má všetky známky toho, že to bude totálne klišé. Hlavná postava, ktorá nezapadá medzi svojich rovesníkov, nezaujíma ju to, čo ostatné dievčatá, má na strednej škole úhlavnú nepriateľku, ktorá jej robí neustále zle, a v podstate je na konci celého stredoškolského potravinového reťazca.
Toto klišé je však obalené veľmi nezvyčajným štýlom autorky a doplnené o pomerne podrobný náhľad do sveta módy. Keďže zo všetkého najviac si najradšej nakupujem knihy a oblečenie, bola som rozhodnutá, že knihu si aj napriek ostatným, vyššie spomenutým bodom chcem prečítať.

Zrážka knihomoľa so svetom smrteľníkov

Som knihomoľ. Autor. Večný domased. Fanúšik filmov a seriálov. Ja osobne som si nikdy nepripadala ako nudná osoba, ale očividne sa neviem vnímať objektívne, keďže už pomaly aj môj frajer sa vie zabaviť lepšie bezo mňa ako so mnou.
Uznala som, že je to kritické, aj preto som sa možno rozhodla opustiť svoje hniezdočko a vyjsť do civilizácie. Nechápte ma zle. Rada chodím von, lenže väčšinou nie je s kým a ak si môžem vybrať, či si mám nechať omrznúť zadok v nejakom járku spitá ako delo alebo si radšej pozriem seriál a prečítam knihu, tak je jasné, čo si vyberiem. Napriek tomu som sa však v sobotu vybrala na jediné miesto, kde môžu nadviazať kontakt ľudia, ktorí by sa inak zrejme v živote nestretli a nieto ešte dali do reči.
Išla som na diskotéku. (Dobre, priznávam sa, už som na jednej bola minulý rok, ale aj to asi len omylom a okrem toho som väčšinu času sedela. A bolo to v Poľsku. Perfektné svetlá, super hudba, vôbec sa tam nefajčilo a ľudia sa na seba až tak nepchali. Prišlo mi to skôr ako také luxusné posedenie pri veľmi hlasnej hudbe.) Toto však bolo iné.

Marja Holecyová | Korene hriechu

Marja Holecyová | Korene hriechu | 418 strán | Fragment | Goodreads | Gorila | Martinus

Prvá veta: „Táto cesta,“ zavzdychla barónka Ostrožičová, „to je hotový Boží trest.“

Tí, ktorí ku mne na blog chodia, vedia, že s knihami od slovenských autorov som si až tak nesadla a ani ich nejako špeciálne nevyhľadávam. Taktiež by ste mali vedieť, že v živote som nečítala žiadnu historickú romancu s výnimkou jednej kapitoly z knihy Jany Pronskej, ktorú mala doma moja mamina. Takže všetko nasvedčovalo tomu, že čítanie Koreňov hriechu bude pre mňa poriadne veľkým experimentom.
Ten sa napokon aj vyplatil.
Lorianu si vzala pod krídlo baronesa Katarína, vďaka ktorej sa naučila správať ako dáma a získala vzdelanie z rôznych oblastí. Spoločne prebývajú v Beluši, až kým ich nenapadnú obávaní bratia Podmanickí. Loriana sa však rozhodne ísť na pomoc ich psovi a vďaka tomu sa dostane priamo do rúk nepriateľom. Zachráni ju až tajomný rytier a Loriana je zrazu postavená pred náročnú voľbu. Ochráni svoju nevinnosť alebo podľahne hriechu?

Alexandra Bracken | Pasažérka

Alexandra Brackenová | Pasažérka (Passenger#1) | 408 strán | CooBoo | Goodreads | Knihcentrum | Martinus | Gorila

Prvá veta: Když stoupali výš a dál od klikatících se pěšin vedoucích do okolních vesnic, otevřel se jim svět ve své nejčistší podobě – tichý, starobylý, tajemný.

Myslím si, že cestovanie v čase je témou, ktorá si získa pozornosť u väčšiny čitateľov. Minimálne ja poriadne zbystrím, keď sa dopočujem o takejto knihe. Najviac si ma zatiaľ získalo spracovanie série od Kerstin Gierovej – Drahokamy
Vyrovná sa jej nové dielo z pera Alexandry Brackenovej? 
Príbeh je zachytený z pohľadu Etty a Nicholasa. Etta je výnimočná huslistka zo súčasnosti, ktorá by si ani vo svojich najbizarnejších snoch nepredstavovala, že by mohla cestovať v čase. Preto, keď ju záhadná Sophia prestrčí cez bránu a spoločne sa objavia na pirátskej lodi v roku 1776, Etta sa bude myslieť, že jej asi preskočilo.
Nicholas je pirát pochádzajúci z rodiny cestovateľov v čase. Nechce však byť súčasťou rodinných intríg a bojov o moc, jeho hlavným cieľom je zaobstarať si vlastnú pirátsku loď. To však ešte netuší, ako sa mu život obráti naruby, keď sa objaví Etta. 
Medzi Nicholasom a Ettou preskočí iskrička príťažlivosti, ktorá počas knihy každou kapitolou iba narastá. Ich vzájomným sympatiám zrejme nepomôže ani to, že sa spoločne vyberú na honbu naprieč časom, aby pre vodcu cestovateľov získali stratený astroláb.

Čajové posedenie s Rúfusom a zmŕtvychvstanie

Spomínate si ešte, ako som dávala nedávno na FB status, že sa mi snívalo o čajovom posedení s Rúfusom? 
Tak zrejme to nebolo znamenie, aby som sa prestala učiť, ale skôr sa mi moje sny snažili napovedať, z čoho budem na skúške z litiky odpovedať, pretože z tých všetkých drístov som si vytiahla práve Rúfusa. Život má niekedy taký super zmysel pre humor. Asi sa v budúcnosti viac zamyslím nad tým, čo moje sny znamenajú (aj keď dosť často sa mi sníva o konci sveta... hm).