sobota, 16. augusta 2014

Večný kolobeh písania | Otravné autorské komáre (zbavte sa ich, inak vám vycicajú všetky nápady a energiu niečo napísať)

Písanie je veľmi citlivá záležitosť. Stačí málo a múza zmizne. Neustále uvažujem, čím to asi bude. Mám chuť písať, a predsa, keď si sadnem za netbook a otvorím Word, nič poriadne zo mňa nevylezie. Nie je to ani tak kvôli autorskému bloku. Myslím si, že skôr ide o kopec iných vecí, ktoré zaťažujú moju myseľ, a tá sa potom poriadne nevie sústrediť na príbeh. Popri písaní mi totiž často lezú do hlavy nenápadné vety typu: Čo budem zajtra variť? Musím dočítať recenzné výtlačky. Už nemám čas. Chcem si prečítať Silver Shadows, Game of Thrones, The Kiss of Deception... Štve ma, že mi písanie ide tak pomaly, prečo neviem písať rýchlejšie?
Ako pri tom všetkom môže autor normálne písať?
Zdá sa mi to nemožné. Sú to rušivé elementy a nikdy sa im asi nevyhneme. Mali by sme sa však snažiť, inak sa nikam nedostaneme. Nestačí sa dokopať k písaniu, treba sa zbaviť všetkého, čo by mohlo negatívne vplývať na naše úvahy, týkajúce sa príbehu.
Tu je zoznam dvanástich vecí, ktoré môžu znamenať rozhodujúci bod medzi tým, či sa niekam pohnete, alebo nie. Ide čisto o moje pozorovania a menšie experimenty, ktoré som robila sama na sebe za posledné roky.


Trick yourself into making writing progress

1. Internet
Táto vec je pre mňa pri písaní úplne najrušivejšia. Máte to ako s učením. Radšej by ste robili milión iných vecí, akoby ste civeli do učebnice. Pozornosť od písania vám neustále kradnú prichádzajúce správy na Facebooku, upozornenia na Goodreads, e-maily. Problém ani tak nepredstavujú samotné upozornenia ako obsah správ.
Keď začnem písať, moja myseľ sa prepne do akéhosi zvláštneho módu, kedy je sústredená na svet z predstáv. Lenže osobné správy od priateľov sa netýkajú toho, na čo sa práve zameriavam a moja myseľ dostáva tvrdé šoky, lebo sa neustále musí presúvať medzi dvomi realitami. Písanie je dar a zároveň prekliatie. Príliš veľa rušivých momentov môže mať za následok únavu, nechuť do ďalšieho písania, čo je zvyčajne dôvod, prečo stratím niť a nedokážem pokračovať. Prídu na rad nervy a zlá nálada, že som sa nikam neposunula.
Autori sú zväčša náladové tvory a nechajú sa často ovplyvňovať vlastným, vymysleným svetom.  Koľkokrát som sa pristihla pri tom, že sa usmievam, keď sa mi podarilo napísať dobrú scénu a koľkokrát mi bolo do plaču, že stojím už dva týždne na tom istom mieste, lebo neviem vyriešiť tú a tú situáciu?
Či chceme, či nie, spôsob, akým píšeme, ovplyvňuje náš každodenný život.

2. Seriály a filmy
Ďalšie nie práve príjemné pútače pozornosti. Veľa pozerám a často si radšej zapnem nový diel The FostersUnder the Dome, akoby som mala ísť písať. Ešte ani raz sa nestalo, aby som si povedala, že si novú časť odložím na ďalší deň a budem sa venovať radšej svojim hrdinom. Nič nie je lepšie ako písanie, ale napriek tomu dám prednosť seriálu? Čím to asi bude?
Odpoveď je jednoduchá. Pri pozeraní nemusím toľko rozmýšľať. Nenamáham si mozgové bunky pri vymýšľaní opisov a dialógov. Niekedy je dobré takto si oddýchnuť, ale časté uprednostňovanie seriálov mi spôsobuje lenivosť vysokého stupňa a robí mi problém ešte aj prečítať si po sebe nové, napísané kapitoly. Nieto aby som pokračovala v príbehu. Veď viac ma trápi, čo sa stane s Brandonom a Callie a ako je možné, že sa dostal Dale spod kupoly, ako to, čo spraví po útoku na palác moja hlavná hrdinka.

3. Recenzné výtlačky a knihy
Milujem čítanie, blogovanie a písanie recenzii. Cením si spolupráce s vydavateľstvami a všetky knihy, čo mi prídu, ale niekedy sa samej seba pýtam, prečo som si toho toľko naložila. Je to moja vina, že som poprosila vydavateľstvá o ďalšie spolupráce. Dopadlo to tak, že aj keď si potrebujem od čítania oddýchnuť, nemôžem, lebo musím napísať recenziu. V tomto prípade je skôr čítanie povinnosť ako zábava.
Ďalší problém predstavuje príbeh knihy, ktorú práve čítam.
Veľa ľudí sa ponorí do kníh v nádeji, že sa odpúta od dnešnej reality. Sú nadšení z toho, že im ich vlastná fantázia umožní ponoriť sa do nového sveta. Lenže kombinovať čítanie s písaním nie je práve najlepšie riešenie. Práve preto, že na príbeh v knihe reaguje väčšina z nás oveľa intenzívnejšie ako na hocijaký seriál alebo film, môže byť náročné zahĺbiť sa potom do vlastného nápadu. V tom úplne najhoršom prípade ešte aj akosi podvedome môžeme vykradnúť príbeh, čo práve čítame.  

4. Vidina slávy
V jednom článku som riešila otázku toho, prečo vlastne píšeme. Autor veľakrát začína preto, lebo ho to baví. Chce sa odviazať o reálneho života a vytvoriť si vlastný, vysnený svet. Lenže ak je príbeh naozaj dobrý a povie mu to veľa ľudí, môže to výrazne ovplyvniť jeho písanie. Stačia kratučké vety: Neviem sa dočkať pokračovania! Ten koniec bol na porazenie! A už to ide dolu vodou.
Máte pocit, že sa od vás očakáva, aby ste písali rýchlejšie. Musíte predsa vyhovieť čitateľom, ktorí netrpezlivo očakávajú nové príbehy s vašimi hrdinami!
Blbý prístup.
Myslím si, že aj preto nemá veľa príbehov, publikovaných na internete po kapitolách, úspech. Autor sa nechá uniesť prosbami čitateľa a sám si v duchu nahovorí, že nemá na výber a musí to dokončiť. Tým pádom ale prácu odflákne a príbeh je o ničom.
Nič sa nevyvinie len tak behom pár hodín. Dej a zápletka sa nám musia v hlave poriadne sformulovať, aby boli dobré. Rýchlo sa dá behať, rýchlo sa dajú načarbať poznámky z ekonomiky, ale nie napísať dobrý príbeh.

5. Negatívny prístup
Keď si budete furt hovoriť, že na to nemáte a všetko, čo napíšete, je otrasné, dostanete sa akurát tak späť na začiatok. Je dôležité rozmýšľať pozitívne a oceniť sa aj za malé úspechy, ktoré dosiahnete. V prvom rade musíte byť spokojní vy sami, ostatným je ukradnuté, či máte zo seba zlý, alebo dobrý pocit. Všetko má nejaký zmysel. Nájdite si ten svoj vo vlastnom príbehu.

6. Čas
Ubezpečte sa, že máte vyhradený čas len na písanie a nepríde vám do toho nič, čo by vás mohlo rušiť. A hlavne nezízajte na hodiny. Toto je najväčší zabijak. Nesedíte v škole a neodpočítavate sekundy do konca poslednej hodiny, tak sa dajte dokopy. Písanie je oberač času, ak máte záujem robiť niečo iné, nemali ste s ním začínať. Sťažovať sa na to, že nič nestíhate, je zbytočné.
Skúšala som.

 7. Hudba (v niektorých prípadoch)
Pri písaní často počúvam hudbu. Veľmi mi pomáha s vytvorením správnej atmosféry. Niekedy vidím svoj svet reálnejšie ako všetko ostatné okolo seba. Ak však máte pocit, že sa chuť do písania stráca, počúvať hudbu s peknými textami nie je veľmi dobrý nápad.
V takýchto chvíľach si často začnem pospevovať a sústredím sa na text a nie na príbeh.

 8. Som hladná a smädná
Pred písaním sa zvyčajne najem a vždy si donesiem k sebe fľašu čistej vody. Písanie vyčerpáva a pravidelný pitný režim vás udrží dlhšie v strehu. Okrem toho nie je nič horšie, ako keď vás škvŕkanie v bruchu vytrhne z akčnej scény, na ktorej ste pracovali. Vyberiete sa preskúmať chladničku, medzitým si zapnete v kuchyni telku, zakecáte sa s rodičmi o tom, kam idú grilovať a už je vaše písanie v ťahu.

9. Nepravidelnosť
Nemám rada rutinu v každodennom živote, ale skôr či neskôr nás všetkých pohltí. Staneme sa jej súčasťou, aj keď to nechceme a dlho si to ani neuvedomíme. Veľa ľudí neznáša robiť to isté dookola každý deň, no nikto nemôže poprieť, že to v nás vyvoláva tak trochu pocit bezpečia a istoty. Teda aspoň u mňa. Áno, niekedy je to nuda a treba sa odreagovať, ale pokiaľ mám program, podľa ktorého sa riadim, ide mi všetko jednoduchšie.
Myslím si, že s písaním je to podobne. Aby sme sa výrazne pohli vpred, ideálne by bolo venovať z jedného dňa aspoň hodinu písaniu. Predsa len je písanie veľkou časťou života väčšiny autorov a vyhradiť si naň dva celé dni v týždni namiesto hodiny denne nie je podľa mňa riešením. Treba písať pravidelne, ak to tak nie je, vyjdeme z cviku.
Vysvetlím vám to na sebe:
Nepísala som asi dva týždne a zrazu ma chytila taká chuť do písania, že som sedela nad rozžeraveným netbookom, ktorý mlel z posledného, celý víkend. Poriadne som nespala ani nejedla, musela som nahromadené nápady dostať z hlavy. V pondelok som si uvedomila, že som vyčerpaná a neviem pokračovať. Písanie ma vyšťavilo natoľko, že som na ďalšie dva týždne nevedela nabrať dych.
Menej je niekedy viac. Sú lepšie malé pravidelné krôčiky každý deň ako jeden veľký raz za dva týždne. Najlepšie sa mi písalo pred rokom a pol. Vtedy som sa presne riadila podľa tohto pravidla a písala každý deň iba určitý čas. Prekvapili ma pokroky, ktoré som dosiahla. Kým písanie polovice VZA mi zabralo asi rok a následné škrtanie ďalšie dva, záver príbehu som dopísala ani nie behom mesiaca.
Myslím si, že v niektorých prípadoch je pravidelnosť dobrá. Pomáha nám lepšie sa zorientovať a dáva nám istotu.

10. Všetko mám v hlave
Toto bola asi jedna z mojich najväčších chýb. Nič som si neznačila a tak sa stalo, že mi veľa vecí vyšumelo z hlavy. Nápadov sa postupne nazbieralo toľko, že som v nich mala chaos. Odvtedy si veľa vecí zapisujem a pomáha mi to sa zorientovať. Naučila som sa, že nie vždy sa môžeme spoľahnúť na vlastný rozum.

11. Názory ostatných ma nezaujímajú
Ak vám viac ľudí povie, že máte protivnú hlavnú postavu, niečo na tom bude. Namiesto toho, aby ste tento fakt ignorovali, zamyslite sa nad tým. Autor pracuje väčšinou sám, ale spätná väzba výrazne pomáha posunúť sa vpred. Nedokážeme byť voči sebe objektívni a rovnako je to aj s našim písaním. Vidíme v príbehu iné veci ako ostatní. Tieto rôzne uhly pohľadov vám dajú veľmi veľa, ak pochopíte, ako si z nich vziať najdôležitejšie.
Povedali vám, že vaše dielo nie je dobré a potrebuje veľké zmeny? Neodúvajte sa, radšej s tým niečo spravte. Ľudia majú neskutoční talent všetko prekrúcať. Kritika nemusí byť útok na vašu osobu a aj keby bola, vždy v nej bude kúsok pravdy.

12. Prečo on áno a ja nie?
Všetci máme tendenciu porovnávať sa s ostatnými. Má lepšie vlasy ako ja. Má značkové handry a tú úžasnú sukňu z Reserved, ktorá sa mne neušla, on vydal knihu a ja nie... zrejme píše lepšie ako ja.
Bla, bla, bla...
Závisť, väčšia publicita, lepší príbeh? Autor by sa nemal sústrediť na úspechy ostatných. Mohol by sa v nich až príliš stratiť a nechal by si tak utiecť vlastnú šancu preraziť. Povedzme si to na rovinu. Keď vydá domáci autor YA/fantasy knihu, je to zázrak. Väčšinou to ani nesúvisí s talentom, ale skôr so známosťami a s peniazmi.
Treba si pamätať jedno: Sami sme sa rozhodli písať a vieme, aká je situácia s knižným trhom - okrem toho konkurencia je obrovská. Radšej sa dopredu zmierte s neúspechom, ako by ste neskôr mali padnúť na hubu vo vlastnej bubline slávy.
Je to kruté, ale je to tak. Dnes je iba málo takých ľudí, ktorí sa uživia tým, čo ich baví. Vždy budeme musieť v živote robiť veci, ktoré nám lezú na nervy, ale ide o to, ako sa k nim postavíme. Neurobte si z písania povinnosť. Aj keď sa vám nepodarí preraziť, vždy je to niečo, čo vám môže pomôcť dostať sa z depresie.
Vaše súkromné útočisko radosti a nádeje.

17 komentárov:

  1. Práve kvôli týmto rušivým elementom na počítači som sa rozhodla, že písať budem na mobile alebo na tablete, kde mi to prekvapivo ide stokrát rýchlejšie :D
    Vo väčšine vecí s tebou úplne súhlasím :D Internet je fakt najhorší :D (Inak aj momentálne ,,píšem", ale ako vidíš nejak som sa dostala na tvoju stránku.) Našťastie veľa vecí na mňa nesedí, hlavne nie ten negatívny prístup. Práve idem oslavovať, že som napísala celých sto strán :D A vždy sa teším, keď sa mi to podarí lepšie ako som to chcela. Alebo keď mi kamarátka niečo pochváli.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to máš potom šťastie :D ja sa väčšinou staviam k svojim veciam negatívne a furt frflem, že mi nič nejde :D Práve preto som si spravila tento zoznam, možno sa mi podarí lepšie ním riadiť, keď to mám takto pokope :D

      Odstrániť
  2. mám pocit, ze som sa našla v úplne všetkých bodoch, a asi najhlavnejším je, ze neverím v to čo napíšem, jednoducho mi to príde ako absolútna hlúpost, čo ma potom núti zatvorit word aj na niekolko týzdnov a ked sa k tomu nakoniec vrátim začína ten kolotoč odznova.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Takéto pocity sú najhoršie. Ja som mávala len chvíľkové stavy, kedy som sa samej seba pýtala, na čo vlastne píšem? Ale rýchlo ma to prejde, väčšinou si uvedomím, že bez písania by mi som nevedela normálne žiť. Nápady musím nejako dostať z hlavy a toto je môj spôsob, ako sa mi to podarí :D

      Odstrániť
  3. Veľmi pekný článok 8) Pekne si zhrnula všetko, čo si mi aj zvykla okrajovo vždy spomenúť, keď sa bavíme 8D
    Netreba to podľa mňa vzdávať. A treba vedieť vyselektovať, ktoré nápady sa do knihy hodia a ktoré necháte plávať. Pri mnohých knihách som mala pocit, že niektoré veci sú možno také nápadité a zaujímavé, no boli okrajové a vôbec sa nehodili do príbehu, takže narobili viac škody ako úžitku.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veď to :D ja sa o tom zvyknem s ľuďmi baviť, ale až teraz mi napadlo všetko to zlepiť do jedného článku. Takto pokope sa tým možno konečne aj začnem riadiť :D

      Odstrániť
  4. Prokrastinácia v podobe internetu a seriálov je sviňa :D Hrozne som sa tešila, keď sme minulý mesiac išli na tetinu chatu. Žiadny internet, pohoda :D
    Prídeme na miesto a rodičia rozhodnúť, že pôjdeme opekať a samozrejme sa to nezaobišlo bez zbierania húb.
    Ale tak neskutočne som sa tešila na to, že až sa vrátim, budem písať. A čuduj sa svete, za jeden deň som napísala viac ako za celé 2 týždne čo už trvali prázdniny. Hneď by som sa tam vrátila! A to som tam chytila mizerné wifi.
    Našla som sa aj v ostatných bodoch. Špeciálne by som mala popracovať na tom negatívnom prístupe. Ako povedala kamoška: Nekaz si radosť pochybnosťami. Písanie je pre mňa dôležité, hoci sa občas naštvem, ale milujem to. Plním si vďaka tomu svoje sny. Vydržala som pri tom dlhšie ako pri ktorejkoľvek inej činnosti.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Je tu toľko rôznych bodov, že sa stručne asi nevyjadrím :D Tak idem postupne:
    Internet - svätá pravda. Nemám síce problém vnímať aj svoj text a na striedačku aj správy od ľudí, ale keď ich je veľa, tak potom nestihnem napísať ani jednu vetu do wordu a už zase odpisujem. Keď už je to neúnosné, tak všetko radšej vypnem. Tiež ma dokáže hrozne odlákať googlenie - niečo mi napadne, idem si to overiť a o pol hodiny zistím, že na wikipédii študujem krvné bunky :D
    Seriály a knihy - u mňa to s nimi nie je až také zlé. Samorezjme, keď mi vyjde nová epka Once upon a time, tak všetko odhodím a pozerám, ale ja vo všeobecnosti radšej píšem ako napríklad čítam, takže si skôr sadnem k wordu ako ku knihe :D
    Hudba - kedysi áno, dnes nie. Zistila som, že ak nemám pustenú hudbu, myslí mi to omnoho lepšie.
    Jedlo - hlad ma skôr poháňa vpred :D Ale tiež mám dojem, že keď píšem, tak rýchlo nevyhladnem a odrazu je už priveľa hodín, aby som šla jesť a tak radšej idem spať :D
    Čas - ešte nikdy som sa nepristihla, že by som sa pozerala na hodinky. Jedine tak po polnoci, kedy sa z ničoho nič môže z 00:00 stať 03:30 :D
    Tie ostatné body by som zhrnula asi takto - strach z odmietnutia a tvrdej kritiky je dôvod, prečo som doposiaľ nenašla odvahu to nikam poslať. Viem, že by ma to deprimovalo a neviem, či by ma to nepripravilo o chuť písať. Preto som sa rozhodla, že radšej budem písať a budem si to užívať a mať to ako koníček, ako oňho prísť kvôli vedomiu, že na to nemám. Pracujem na svojom príbehu, pracujem na sebe, robím všetko pre to, aby som sa zlepšovala, ale robím to kvôli sebe a nie preto, aby to raz niekto ocenil. A je mi dobre :D Aj keď máš pravdu s tou rýchlosťou písania - keď niekto po mne tú kapitolu číta a chce pokračovanie, tak sa k nemu dokopem rýchlejšie a potom som nervózna, keď neviem, či som s tým spokojná alebo nie. Ale to to potom väčšinou necham odložiť a vrátim sa k tomu, keď mám zase náladu. A čo tam bolo ešte? Pravidelnosť - no s tou ti neviem. Za hodinu by som toho veľa nenapísala a ja mám radšej, ak pri tom presedím celý deň a dokončím kapitolu ako pisať každy deň po strane - asi by som stratila niť :D
    Mojimi najväčšími brzdičmi teda zrejme bude hlavne internet, ľudia, ktorí odo mňa stále niečo chcú, a vedomie, že musím robiť niečo dôležitejšie a mne sa práve to nechce :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To s tými dôležitejšími vecami, ktoré sa ti nechcú, tak to je niečo ako s recenzákmi. Keď sa ti najviac nechce, vtedy ti ich príde najviac a keď by si aj chcela, vtedy nevieš, čo máš čítať, lebo recenzáky sa minuli.

      A hej, tá hodina denne je asi málo, ja som minulý rok písala každý deň minimálne dve hodky alebo keď mi to veľmi šla, aj dlhšie, no viem, že dva dni v kuse nad tým presedieť nie je dobrý nápad. Už sa to nechystám robiť, lebo tak mi to ide oveľa pomalšie. :D

      A to s tou tvojou odvahou nechápem. Máš skvelý príbeh, aj keby ťa odmietli, nemáš si z čoho robiť vrásky, svojich fanúšikov si si už našla :D

      Odstrániť
    2. No ja som mala na mysli skôr školu a učenie alebo nejakú takú povinnosť, ale v podstate aj tie recenzáky sedia - a asi práve preto, že by som niečo MUSELA čitať by som ich asi nebola schopna robiť.

      A ani takéto logické argumenty mne a mojim obavam nepomôžu, to sa jednoducho neda :D

      Odstrániť
  6. K hudbe by som chcela povedať, že počúvam všetko možné a mám to zmixované dokopy. Áno, hudba mi určite pomáha navodiť atmosféru, ale stáva sa mi, že ma ovplyvňuje až príliš. Napríklad ide viac smutnejších pesničiek, tak tam hodím niečo smutné a potom sa pustí niečo veselé a bum - už by som chcela na veselšiu nôtu písať. A nie vždy to aj dobre dopadne.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Hudbu zásadne nepočúvam, to sa nedá, lebo si vždy začnem spievať. Ešte keď tak, tak si pustím 2 steps from hell alebo TMI soundtrack, Percyho alebo také niečo inštrumentálne, to ma niekedy vie nakopnúť. Najhoršie som na tom ale s internetom, lebo potom furt chodím na youtube a hodinu strávim pozeraním videí namiesto toho, aby som písala :D
    So seriálmi to nie je také, lebo teraz mám akési seriálové okno a nechce sa mi nič pozerať, ale pred niekoľkými dňami som dala celú sériu Revenge :D
    Knihy ma brzdili vždy. Niekedy si poviem, že idem písať, ale ak mám rozčítanú dobrú knihu, tak ma to viac ťahá k nej. Recenzné výtlačky nie. Tým sa práve písaním vyhýbam, čo nie je dobré, ale teraz ich nemám toľko, tak je to super, cítim sa taká slobodnejšia :D
    4.Vidina slávy - práve preto som prestala publikovať na OS, pretože som bola pod tlakom, že musím napísať ďalšiu a ďalšiu kapitolu a znechutilo sa mi to, takže nie, ďakujem, ale už nikdy :D
    5. Negativita - hmmm, negativita je moje druhé meno :D toto je asi môj najväčší problém, presne si to vystihla. Neviem, vždy sa bojím, že to, čo som napísala je zlé, že je Jamie blbá a tak... možno je to aj tým, že som prečítala toľko kníh, videla som toľko názorov na hrdinky, ktoré sa páčili mne, ale iným nie a bojím sa, aby som nevytvorila takú, ktorá sa nikomu nebude páčiť. Tiež všetko príliš analyzujem. Namiesto toho, aby som proste len písala sa zamýšľam, či je to uveriteľné, či nie je ako tamtá hrdinka, či sa nespráva blbo a proste nič sa mi nikdy nepáči :D
    Inak ja si vodu nikdy nedávam k sebe, teda niekedy hej, ale väčšinou, keď plánujem poriadne spisovateľské session, tak si ju nechám v kuchyni, aby som sa trochu aj poprechádzala :D
    A ešte, hlavne píšem v noci, pretože ak píšem cez deň, rozptyľujú ma naši, kamaráti a neviem čo ešte a ja potom nenapíšem ani čiarku, potrebujem byť pri tom sama so svojimi myšlienkami, pretože akonáhle ma niekto vyruší pri Jamiených filozofických myšlienkach, okamžite stratím niť a potom to čítam nazad a rozmýšľam, čo som vlastne chcela povedať, v akom stave sa nachádza s citmi a proste to zavriem, lebo som skončila :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, aj ja často počúvam skôr epic hudbu :D alebo keď som veľmi ponorená do deja, nevadí mi ani tá so slovami.
      A tých seriálov by som mala fakt menej pozerať :D
      4. To sme dve, ale inak skôr ma tam lákalo robiť opravy, kým tam nebolo toľko FF poviedok, než pridávať nejaké články. Občas som dačo dala, ale potom som to stiahla :D
      5. U mňa to ani nie je negativita, ja sa vždy teším, keď sa mi podarí nejaký malý pokrok, skôr som veľmi sebakritická, čo má za príčinu, že stále opravujem a prepisujem

      A tá voda... uf... ja by som umrela od smädu, lebo pri písaní veľmi nevníma nič ostatné a keby nemám fľašu pri sebe, nepijem celý deň. Takto sa len natiahnem a pohoda :D Prejdem sa, keď idem na vécko :D

      Mňa toho cez deň tak veľa nerozptyľuje, ale inak tiež sa mi píše lepšie večer. Alebo veľmi skoro ráno, no na to by som musela aj skoro vstať a to sa mi nechce :D

      Odstrániť
  8. Hmm, ja som teraz s tým trochu sekla, lebo tam je taká otravná scéna, ktorú som písala už tritisíc krát a nebaví ma ju písať znovu (navyše tak, aby bola lepšia ako ostatné, keďže som to tých tritisíc krát napísala rovnako). Ale presne tento článok ma nakopol, aby som sa na to hneď v tejto chvíli vrhla! :D ... Robíš veľmi dobré motivačné články!
    Klobúk dolu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To som rada, dúfam, že som pomohla a nájdeš nejaké riešenie :D Ale väčšinou stačí čas a riešenie príde aj samé :D

      Odstrániť
  9. Internet a seriály, jednoznačně. Jakmile si k tomu člověk sedne, je po psaní :D Ale jinak jsi to všechno dobře vystihla.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :D a tie seriály... uf, vážne by som ich mala obmedziť, ale keby som vedela ako. :D Mňa baví všetko:D

      Odstrániť