piatok, 5. decembra 2014

Ako (ne)vidať kňyhu... detayli krabice čiarki a móóc vela ríb a ribyčiek

Závisí podľa vás od niekoľkých nesprávnych slovíčok a chýb osud celej knihy?
Často sa stane, že áno.
Neviem, ako ste na tom vy, ale ja si všímam v knihách väčšinou gramatiku rovnako ako dej. Stačí mi napríklad otvoriť knihu, kde sú chyby v čiarkach a v y/i a už ju aj zatváram a prevraciam očami, ako toto mohol niekto vydať. Viem, že podľa gramatickej úpravy by sme nemali hneď všetko odsúdiť, a predsa tým kvalita diela v našich očiach výrazne klesne. Ak totiž prejde rukopis korektúrou vyučeného odborníka, alebo dokonca niekoľkých odborníkov, mal by byť príbeh aj na nejakej úrovni, však?
1. Príbeh veľkých a malých rýb
Asi viete, že píšem. Zbožňujem písanie a pred nejakým časom som sa dokonca pokúsila o vydanie. Čitatelia medzi blogermi by sa našli, ale záujem zo strán vydavateľov bol nulový.
Väčšinou totiž išlo o jednostrannú komunikáciu - česť výnimkám. 
Pri pokuse nejako v tomto smere uspieť sa zúfalý autor obracia na menšie vydavateľstvá (však ak ešte nič nevydal, zbytočne sa snaží upútať pozornosť veľkých spoločností. Vnímam to skôr tak, že pokiaľ nechce robiť recenzenta, ani o neho nezakopnú a jeho mail s rukopisom akoby náhodou zablúdil medzi spam). V menších vydavateľstvách by mohol mať predsa len nejakú šancu. Nič ale nie je zadarmo. Buď dopadne autor ako ja, že dostane podozrivú ponuku na vydanie a musí si zabezpečiť predaj 125 ks vlastnej knihy v sume 15 € (čiže keby to musím sama odkúpiť, poriadne by som si zacvakala), alebo bude dúfať, že možno mu to maličké vydavateľstvo dobre spropaguje knihu a tie peniaze sa mu nakoniec vrátia. Predsa len ide o investíciu do vlastného príbehu. Ak si nemyslíte, že je dosť dobrý na to, aby ste si zaň zaplatili vy, prečo čakáte, že na vás minie peniaze vydavateľstvo? 
Všetko je biznis. 
Pri mojej dlhotrvajúcej a strastiplnej ceste k vydaniu som natrafila na ďalší typ menšieho vydavateľstva a zostala som v šoku z toho, ako funguje. V menšom náklade vydá knihu začínajúcemu autorovi a ten si za to nemusí ani nič zaplatiť. Dostane percentá z predaja, ale háčik je v tom, že si musí spropagovať svoje dielo úplne sám. Nie je to trochu na hlavu? Predsa v záujme vydavateľa by malo byť to, aby mohol z produktu, ktorý vydal a pustil do obehu, nejako profitovať. Ak mu nespraví reklamu, nedá o autorovi a o diele vedieť ľuďom, že vôbec existujú, a spolieha sa na to, že si dielo za neho spropaguje autor, tak z toho asi veľký zisk mať nebude. 
To som jediná, komu tento systém absolútne nedáva zmysel? 

Na podobné vydavateľstvá sa väčšinou obracajú začínajúci autori, ktorí dúfajú, že ich dielo má potenciál a niekto si ten potenciál konečne všimne. 
Načo by asi niekto kontaktoval vydavateľstvo, ktorému na oficiálnej stránke chýbajú čiarky a knihy balí do krabíc, keby si mohol zacvakať vydanie a propagovanie knihy sám? Kebyže zarábam milióny, založím si vlastné vydavateľstvo, zamestnám dobrých editorov, ktorí môj príbeh dotiahnu k dokonalosti, a vydám si knihu sama. Spravím si obrovskú reklamu, besedy s autormi a blogermi a vylepím si plagáty o knihe ešte aj v Grónsku. 
Veľké ilúzie začínajúcich autorov sa stratia v momente, ako preberie nadvládu nad ich predstavivosťou realita. V dnešnej dobe je príliš veľa autorov, aby každý mohol vydať knihu a ešte na tom aj zarobiť. 
Nie je na mne súdiť vydavateľstvá a ich systém. Zrejme tí, čo tento článok čítajú, predpokladajú, že sa do toho prd rozumiem a práve teraz odchádzajú z mojej stránky. Prostredníctvom tohto príspevku však chcem dať najavo iba svoj názor a ako tento obrovský knižný biznis vnímam. Dala som sa na štúdium editorstva, tak je asi dobré, že sa o knihy a vydavateľstvá zaujímam, nie? 
Na druhej strane ktorý autor si nespraví o vydavateľstvách prehľad predtým, ako sa rozhodne svoje dielko niekam poslať? Každý jeden z nich chce pravdepodobne patriť medzi najlepších, byť známy a chce zarábať na svojich knihách, pretože nie je nič lepšie, ako sa živiť tým, čo nás baví. 
Aká je teda lepšia alternatíva? Kontaktovať ako začínajúci autor veľké vydavateľstvá a dúfať, že aspoň odpíšu na mail so slovami: "Vďaka, nemáme záujem.", alebo kontaktovať menšie ryby v rybníku a dúfať, že ste vychytali tú lepšiu možnosť a podarí sa vám nejako preraziť? 


2. Príbeh rybára

Úspech a predajnosť knihy nezávisí iba od vydavateľstva. Je tu aj druhá strana - autor. 
Nedávno som viedla zaujímavý rozhovor, ktorý mi vlastne vnukol nápad na tento článok. Týkal sa samotného vydávania a tiež detailov v príbehu. Jedna osoba mi prezradila, že sa príliš zameriavam na detaily a že na tých nezáleží, pretože príbeh treba vnímať ako celok. Nesúhlasila som. Detaily sú dôležité. Často od nich závisí úplne všetko - moment prekvapenia, ako sa bude dej vyvíjať... stačí jedno nesprávne slovo a už nemusí dávať zmysel celý odsek a čitateľ je zmätený. Autor by mal pri písaní, tvorení príbehu, vnímať hlavne vývoj deja a logické chyby, no pri úpravách by sa mal zase viac zamerať na gramatickú úpravu textu. Obe veci sa až tak dobre nedajú skĺbiť. Nikdy nič nenapíšeme perfektne na prvýkrát a bez chyby. 
Tak to jednoducho chodí, sme ľudia a k písaniu nevyhnutne patrí aj gramatika a upravovanie. Niekto je v tom lepší a niekto horší, no aj tak by mal autor vynaložiť maximálnu snahu, aby príbeh čo najviac vylepšil, aby sa presvedčil o všetkých detailoch, pretože od nich závisí veľa a majú v príbehu a vo vývoji deja svoju funkciu. 
Čo si myslíte, je dôležité dávať si pozor na každý detail? Alebo je lepšie vnímať príbeh ako celok a chyby odignorovať? 
Ako som už spomínala na začiatku, mňa dokážu odradiť od čítania hocijaké chyby. Rušia a brzdia ma. Preto sa mi ľahšie číta po česky a po anglicky. V takýchto knihách mozog akosi automaticky vypínam a chyby nevidím. Slovenčina je na tom oveľa horšie. Stále rozmýšľam, čo by sa dalo v knihách zlepšiť, napísať inak, upraviť, vynechať. Pri kostrbatej vete ma vystiera, na čiarky často nechápavo žmurkám a pri bohemizmoch sa už radšej nepozastavujem. Nechápem, prečo mám furt potrebu vo všetkom sa rýpať a všetko nejako analyzovať. 
To je asi postihnutie autorov. Snažia sa vnímať všetky stránky života a podobne sú na tom s príbehom. Vidia aj to, čo nechcú, upravujú aj to, čo upraviť netreba. 
Pritom by stačilo túto snahu nasmerovať k svojmu príbehu. Veľakrát totiž neúspech súvisí aj s neochotou autorov upravovať, prepisovať a zlepšovať sa. Dnes za to vďačíme neskutočne zrýchlenej dobe, kvôli čomu máme dojem, akoby nám na nič nezostával čas, ani na úpravu príbehu, ktorá je, priznajme si to, zdĺhavá a vyčerpávajúca. Ak potom autor nedostane žiadnu odozvu po toľkej drine, má akurát tak chuť spáliť rukopis a skočiť z okna. Ale to je normálne. Aspoň myslím. Žiadnu knihu som nevydala, no podľa toho, čo som čítala, väčšinou si touto fázou prešiel každý autor, až kým sa naňho neusmialo šťastie. 
Zrejme sa aj ja budem musieť naďalej snažiť a dúfať, že sa mi jedného dňa podarí splniť si sen. 

A ako ste na tom vy? Usmialo sa na vás šťastie? Alebo tiež dumáte nad tým, či je vaše dielo fakt také otrasné, že vydavateľstvo si nedalo ani tú námahu, aby vám odpovedalo?


16 komentárov:

  1. No minule som nad tebou znova premýšľala a vravela som si, že sa ťa musím spýtať, či si skúsila osloviť aj české vydavateľstvá. Samozrejme, s českou ukážkou pár kapitol.

    Čo sa týka literárneho štýlu a detailov, tak z môjho pohľadu sa dajú knihy rozdeliť na dva druhy. 1) Základ je dobre vystavaný príbeh a literárny štýl je klasický rozprávačský. 2) Základ je spôsob, akým je príbeh podaný.
    U obidvoch je dôležitá presnosť, rsp. aby sa sám autor zhodoval vo faktoch. No na to sú editori. Podľa mňa niekedy autor sám môže príbehu ublížiť, ak sa ho bude donekonečna snažiť zdokonalovať. Je treba nechať vyjadriť sa editorov, čím viac, tým lepšie. Potom vznikajú skvosty ako Meno vetra od Rothfussa či We were liars od Lockhart :)

    Gramatické chyby tiež zazlievam editorom, nie autorovi :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Skúšala som jedno :D ani oni mi neodpísali :D :D Teda najprv som sa len pýtala, či prijímajú aj rukopisy od slovenských autorov, povedali, že hej a odvtedy bolo ticho :D

      Zaujímavé delenie, ale je to dobré delenie. Ja môžem čítať aj totálnu kravinu a pokiaľ je dobre a vtipne podaná, páči sa mi to. A zase aj dobrý príbeh sa môže pokaziť, ak má autor zlý štýl.
      To s tým zlepšovaním rukopisu sa inak odhaduje ťažko. Autor nemá nikdy pocit, že je jeho príbeh dokončený a vždy si tam nájde niečo, čo treba prepísať :D preto to svoje už radšej nečítam, lebo by som zase začala prepisovať namiesto toho, aby som písala pokračovanie.
      We were liars si už vážne musím prečítať. Inak počula som už, že to vyjde aj u nás, tak sa teším.


      Odstrániť
    2. Ale to vieš, musíš zaťať zuby a posielať, posielať, posielať a myslieť pri tom na Rowlingovú :)))

      We were liars daj v angličtine. Určite. Tá kniha a ten štýl si to zaslúži. Jedna z mála, u ktorej chcem dať rereading práve kvoli štýlu a nie kvoli príbehu :)

      Odstrániť
    3. Túto taktiku by som mala vyskúšať :D :D

      Dobre, tak ťa teda počúvnem :D len fakt neviem, kedy sa k tomu dostanem :/

      Odstrániť
  2. Čo sa týka toho malého vydavateľstva, predpokladám, že je ochotný vydať rôzne žánre, ale jednoducho nemá kapacitu, silu a kontakty, aby každého ďalej propagoval. Ako príklad nám iste rád poslúži Michal Hvorecký, ktorého knihy síce vydáva väčšie vydavateľstvo, ale keby to nebol ten aktívny Michal, aký je, knihám sa určite nedostalo toľkej pozornosti a nemal by toľko čitateľov. Stačí sledovať jeho vývoj, jeho sebapropagáciu a nechať sa tým inšpirovať. Jeho knihy sú preložené tiež do iných jazykov, ale pokiaľ si správne pamätám, zásluhu má na tom prevažne on sám. Odporúčam sledovať jeho blog, facebook, prečítať si knihu Spamäti, na ktorú som nedávno písala recenziu. Jednoducho je to dlhá cesta... a myslím, že nezáleží na tom, aký žáner autor píše, to len pár výnimiek je všade a predá celý náklad niekoľkokrát.
    Inak sa určite treba skúsiť obrátiť na všetky vydavateľstvá, ktoré vydávajú podobné knihy ako píšeš, pretože oni v tom žánri majú predsa prehľad, lepšie vedia zvážiť, či ide o niečo, čo čitateľov zaujme alebo je to len cez kopírku bez nápadu a pod. A možno je jednoducho čas knihu odložiť, pustiť sa do ďalšej. Tá možno zaujme a zvezie sa potom s ňou aj tá predošlá. To asi nechce počuť nijaký autor, ale myslím, že je to dobrá cesta ako sa nezblázniť a možno z toho začarovaného kruhu excelentne vykorčuľovať. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, ja to chápem, že nemusí mať na to prostriedky, ale v tomto prípade by som skôr čakala, že bude vyžadovať nejakú finančnú pomoc od autora na vydanie a zostávajúce peniaze investuje aspoň do malej propagácie. Nie naopak. Zdá sa mi to divné, pretože ak už do vydania nejaké peniaze ten vydavateľ investoval, malo by byť v jeho záujme, aby sa kniha dobre predávala, nie? Inak sa mu tie peniaze nijako nevrátia. Autor nič nestratí, ak sa kniha nepredáva. Jednu si odloží doma na poličku, niekoľko ich rozošle kamošom, chvíľu mu bude smutno a povie si, že to skúsi zase s niečím iným. Nepríde o peniaze, ale vydavateľstvo áno.

      O autorovi som nikdy nepočula, idem si prečítať recenziu :D

      Tak zase všetky som neskúšala a ani nejde o to, že by som mala knihu odložiť a začať písať inú, keby mi to pomôže, spravím to, ale ak by to aj s ďalším rukopisom dopadlo tak, že ho niekam pošlem a nikto mi neodpíše ani toľko, že nemá záujem, na čo to potom niekam posielať? V tomto prípade je úplne jedno, aký príbeh píšem.

      Odstrániť
    2. Ľudia sú zvláštni, niektoré vydavateľstvá tiež. :)

      Posielať je vždy lepšie ako hromadiť v šuplíku. :) Nikdy nevieš, kedy a u koho tvoje dielo zaberie.

      Odstrániť
  3. Je to naozaj diskutabilné, že napríklad viacerým mladým autorom zvykne prvotinu vydať aj jedno z veľkých vydavateľstiev, dovolím si spomenúť napríklad Ninu Protušovú a jej Čiernu schránku, ale iní dobrí ešte neobjavení autori sú stále v tieni (tým nehovorím, ž Nina píše zle). Ja ti prajem veľa šťastia a dúfam, že sa tvoja kniha objaví čoskoro na pultoch kníhkupectiev :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak asi treba mať šťastie a známosti :D neviem, čo iné by pomohlo :D
      Vďaka :D

      Odstrániť
  4. Nehovor mi, že tú stávku s tebou prehrám! :D Povedz, naschvál to neposielaš nikomu a na začiatku roku ... hop! A prvé vydavateľstvo ťa rýchlo uchmatne k sebe ... :D Inak, asi by som povedala len toľko, že treba mať kontakty. Vydalo sa veľa, veľa otrasných kníh a podarilo sa im to len vďaka nejakému známemu, ktorý je švagor mojej tety zo Švajčiarska... Takže by si mohla skúsiť skontaktovať, čo ja viem, nejakého prekladateľa mladého, či by si neprečítal tvoju ukážku, a mohol by ju doporučiť ... Možno by to vyšlo, alebo by ti aspoň poradil, aké chybičky treba vychytať :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Haha, vtipné :D :D :D bodaj by to tak fungovalo :D Tak a mne sa zdá divné niekomu to takto núkať. Väčšinou to čítali iba takí, ktorí mi napísali, že si to chcú prečítať. Len na začiatku som to poslala pár ľuďom. Nechcem sa niekomu pchať do zadku, nie je blbé niekomu napísať: "Počuj, neprečítala by si si môj príbeh?"

      Odstrániť
    2. Hej, ja by som to tiež nerobila, ale nikdy nevieš, či by to ten druhý náhodou neurobil :D Ale zas ... tak nenápadne to podhodiť niekomu ... :D či? :D

      Odstrániť
    3. To sa dá aj nenápadne? :D No neviem :D

      Odstrániť
  5. Vážne zaujímavé, že vydavateľstvo o ktorom píšeš sa riadi tým, že si autor knihu musí spropagovať sám. Ako vravíš, ide predsa aj o ich zisk. Ako vidím, celé zle.
    A čo sa týka detailov, tak súhlasím s tebou. Detaily sú dôležité. Dotvárajú príbeh a často sa príbeh od nich odvíja. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No ja sa v tých vydavateľstvách už asi fakt nevyznám :D ale tomu ich systému nerozumiem :D

      Odstrániť
  6. Mne raz vysla poviedka,ale bolo to formou sutaze takze to bola skor len taka haluz a nahoda :-) Pri citani tvojho clanku som vyvalovala oci ze do kelu takto to ozaj chodi? Ako zacinajuci autor som bola v tom ze vydavatelstva sa o mna pobiju :-) Majus ale kazdopadne si myslim ze vzdavat sa netreba, musime skratka ist za svojim snom a raz az nam vyjde kniha sa na tom, ze nas vydavatelstva nechceli zasmejeme :-)

    OdpovedaťOdstrániť