Večný kolobeh písania: čítanie, písanie či oboje?

Už dlhšiu dobu som uvažovala o písaní a čítaní. Pre autorov, ktorí zároveň zbožňujú knihy, je občas ťažké skĺbiť obe tieto činnosti. Nevenujú sa im rovnomerne a často sú nervózni z toho, že nestíhajú. Najideálnejšie by bolo, keby vôbec nemuseli spať, cez deň by sa venovali dobrým knižkám a v noci by ťukali do klávesnice ako besní. Aspoň takto by to vyhovovalo mne. Bohužiaľ, do tohto už aj tak nabitého rozvrhu sa vtesnáva ešte škola, spoločenský život, rodina, priateľ a nič z týchto vecí nemožno ignorovať. Práve kvôli tomu sa mnoho autorov svojho písania vzdáva. Nemajú proste čas písať a nieto ešte, aby sa v písaní zlepšovali, aby prepisovali, kontrolovali gramatiku, pátrali po informáciách potrebných pre ich príbeh. Mnohí z nich sa napokon uspokoja len s čítaním – s akousi vzdialenou podobou ich dávneho sna napísať výborný príbeh. Je to ľahšie.
Autori majú dojem, že čas ide príliš rýchlo
Výrazne to cítim na svojom dennom rozvrhu. Písanie totiž žerie neskutočne veľa času, ak sa mu chcete poctivo venovať. U mňa je to asi takto: niekedy dokážem písať od rána do rána, len aby som o týždeň zistila, že je to celé o ničom, zmažem to a aj tak napíšem znovu. Do toho prichádzajú všetkými nenávidené opravy a uvažovanie nad tým, čo je pre príbeh dôležité a čo nie. Čo škrtnúť? Čo opäť prepísať? Nie je to nuda? Posúva sa dej dopredu? 
Ani sa nenazdáte a vaše leto je fuč. Na jeho konci si uvedomíte, že ste dokopy skoro nič nenapísali a poriadne vás to zdeptá. 
Niektorým autorom dosť pomáha stanoviť si, čo chcú do akej doby napísať. Mne to však nevyhovuje, lebo keď to, čo som si udala, nestihnem, zbytočne ma to mrzí a moja autorská rutina je narušená zistením, že ubehlo neskutočne veľa času, za ktorý som nebola takmer nijako produktívna. Preto si už žiadne termíny nedávam. Úplne mi stačí značiť si každý deň, čo všetko som spravila, a keď sa na to na konci mesiaca pozriem, som spokojná, že som spravila aspoň niečo. 
Witers see the world differently. Every voice we hear, every face we see, every hand we touch could become story fabric. - B. Andrews
Písanie nie je pre každého
V každom človeku sa niekde v hlbinách jeho vnútra skrýva časť, ktorá by bola schopná zosnovať dobrý príbeh. Nie každý je však odhodlaný ju preskúmať. Nerozvíja ju, potlačí ju tak do úzadia, až sa sám presvedčí, že písania by nebol schopný, ani keby mu držali pi hlave zbraň. 
Potom je tu aj druhá vec: talent. Nie každý má na budovanie príbehu talent. A keď aj má, obvykle mu to nestačí na to, aby napísal niečo čitateľné. Pretože život je sviňa a nikdy nám nič nepadne do lona, ako by sme si to niekedy želali. 
Písanie je náročné a vyčerpávajúce. Komu sa chce po celodennej makačke či trápení sa v škole prísť domov, sadnúť za počítač alebo pred zošit a opäť namáhať mozgové bunky? Veľa takých nebude. Radšej sa uspokoja s knižkou na dobrú noc a idú spať, aby na ďalší deň nevyzerali ako mŕtvoly. 

Mizivá šanca úspechu
Autori sa musia zmieriť ešte s jednou podstatnou vecou: nemajú istotu, že aj keď do písania vrazia všetok svoj voľný čas, niekto ich za túto prácu ocení. Ale to sa dá čakať. Svetom putuje veľa výborných kníh, snaží sa preraziť mnoho začínajúcich autorov a jedna osoba, pokiaľ nepíše niečo fakt peckové, sa v tom mori môže rýchlo stratiť. Dnes už nestačí napísať dobrý príbeh a budete slávni. Nikto z vás hviezdu nespraví a vy musíte využiť všetky možnosti na to, aby ste sa zviditeľnili. Lenže blogovanie o príbehu, o písaní, hľadanie čitateľov, blúdenie po sociálnych sieťach je ďalší požierač času a okrem toho, všetci sa nevedia pohybovať v tých správnych vodách. Ak neoslovia správnych ľudí, z ich snahy nič nebude. 
Je to deprimujúce, ale takto to dnes funguje. Preto je dôležité, aby sa autor ocenil aspoň sám. Iné mu v prípadoch, keď ho svet ignoruje, vlastne nezostáva a pokiaľ ho písanie baví, nemá zmysel seknúť s tým len preto, že ho niekto iný nepochválil. 

Čo však písaním získate? 
Svet, ktorý vám žiadna kniha neponúkne
Máte možnosť siahnuť do predstáv a vytvoriť si vlastný nový svet... alebo máte možnosť pretvoriť ten existujúci. V tomto smere žiadne hranice neexistujú, a to je na písaní najlepšie. Chcete písať o klaunovi, ktorý sa zatúlal v krajine, kde namiesto listov rastú na stromoch mydlové bubliny? Je to na vás! Pokiaľ vás to baví, stačí to na to, aby ste tento príbeh alebo aspoň myšlienku uložili na papier.
Niekoľkokrát sa mi stalo, že som nebola spokojná s vývojom knihy, zničila ma smrť mojich obľúbených postáv alebo som nedostala od príbehu to, čo som čakala. V podobných chvíľach sa mi uľavilo až vtedy, keď som si sadla k vlastnému príbehu, kde sa všetko riadilo mojimi pravidlami a dej postupoval tam, kde som ho chcela mať. Postavy vyslovovali presne tie správne repliky, ktoré som sa márne snažila vložiť do úst postavám z cudzích príbehov. 
V tomto smere sa písaniu nič nevyrovná. Mám obľúbené knihy, mám knihy, ktoré boli také výborné, že som sa s nich polroka nespamätala. Nič sa však nevyrovná tomu, že mi v počítači bdie vlastné dielko, lebo v ňom je svet, kam naozaj patrím a v ňom sa ukrývajú postavy, ktoré beriem ako súčasť môjho života. Tieto dojmy sa v čase nikdy nestratia, na rozdiel od pocitov vyvolaných dobrou knihou. 
There is no greater agony than bearing an untold story inside you.- M. Angelou
Tvoríte
Pri čítaní sledujete, ako príbeh plynie. Pri písaní ho vytvárate. Všetci občas chceme byť kreatívni a zanechať v tomto svete stopu. Prečo nie v podobe dobrého príbehu? Už len to je znamenie, že sme žili a nepreplávali životom ako diváci. Spomínam si na staré dobré časy. Ako decko som neustále tvorila a venovala sa rôznym záľubám. Chodila som na aranžovanie, na mažoretky, na tanečnú, do spevokolu, zúčastnila som sa dopravných a športových súťaží v škole a zbožňovala som kreslenie. Nebyť písania, pri ktorom som sa definitívne ustálila, a pozrela by som sa na svoje detské časy, asi by som zaplakala nad tým, aká som dnes pasívna. Lenže väčšina ľudí nemá ani len to písanie. Nie je im pri pohľade na diplomy z detstva ľúto, že všetka ich kreativita zmizla? V deťoch sa dá nájsť vždy, lenže ako postupne rastieme, okolitý svet alebo my sami, ju v sebe potláčame, až z nej veľa nezostane. 

Výhody čítania:
Prejdete neskutočné miesta
Pri čítaní sa nacestujete tak, ako by sa vám to v reálnom živote nepodarilo. Navštívite rôzne miesta, spoznáte nových ľudí, nové kultúry či dokonca rasy. Ovalia vás vlny šoku, keď sa stane niečo absolútne nečakané. Tohto sa pri vlastnom písaní nedočkáte. Väčšinou totiž viete, čo sa stane, aby ste mohli vystavať príbeh ďalej. Najväčšie prekvapenie autora čaká iba vtedy, keď netuší, ako vyriešiť danú situáciu, ale riešenie sa mu o pár dní samo zjaví. Pri písaní ste neustále súčasťou jedného sveta (pokiaľ nepíšete viac vecí naraz), ale pri čítaní ich môžete behom týždňa prejsť aj desať, záleží na tom, ako rýchlo čítate. 
I am a part of everything that I have read. 
- T. Roosevelt
Zostane vám viac času
Čítanie ho žerie stále dosť veľa, no nie toľko, koľko písanie. Pokiaľ vás nejaká kniha pochytí, nebudete ju čítať päť rokov každý deň niekoľko hodín. Aj keď vás písanie baví a najradšej by ste už mali napísanú poslednú vetu, nebudete sa zbytočne náhliť, aby ste to nepokazili. Človek môže byť supermozog, no nikdy neposkladá ucelený príbeh behom pár hodín, čiže za ten čas, počas ktorého dokáže prečítať jednu knihu. 

Pre mňa je podstatné rovnako písanie aj čítanie. Zbožňujem sa túlať cudzími svetmi, ale tiež milujem blúdenie v tom mojom. Čítanie s písaním väčšinou skĺbiť neviem. Buď robím jedno, alebo druhé. No asi aj to má svoje výhody. Pokiaľ by som robila obe naraz, mohlo by sa mi to pomiešať a dokonca by som mohla nechcene prebrať nápady od niekoho iného. Písať a zároveň čítať viem jedine vtedy, keď čítam knihu, do ktorej sa nedokážem zahĺbiť a nie je v nej v podstate nič, čo by si ma až tak získalo, aby som to mohla náhodou strčiť do svojho príbehu. 

Ako je to s vaším písaním a čítaním? Dokážete robiť oboje naraz? Zvykli ste kedysi písať, ale práve kvôli nedostatku času ste to vzdali? Budem rada, ak sa so mnou podelíte o svoje myšlienky v komentároch.

18 komentárov

  1. Dobrý článek. Myslím, že jsi to shrnula úplně přesně. Přeji ať se psaní daří.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Z toho, co jsem četl a pochytil od různých autorů, tak hodně z nich má problém, že nedokáží číst nějakou knihu a zároveň psát. Já naštěstí tento problém nemám. Ovšem jak sama píšeš, skloubit dohromady práci (školu), sociální život, čtení, psaní atd. je někdy opravdu dřina. Pokud by tě zajímala moje cesta při tvorbě mé knihy Panský klub (www.knihapanskyklub.cz), která zanedlouho vychází, můžeš si přečíst předmluvu v ukázce, co je volně ke stažení na stránkách. Já jsem právě jako autor ve fázi marketingu a propagování, což je další výzva, ale snad se s ní nějak poperu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to je fajn, že taký problém nemáš. Mne sa to v hlave všetko pomotá dokopy a potom sa mi ťažko sústreďuje na jedno alebo na druhé, ak robím obe veci naraz.

      Máš super obálku a aj to s tým názvom je dobré. Ja som si tiež myslela, že to má byť klub pre pánov :D
      Inak k tej kritike, že sa niekomu nepáčila sexuálna scéna na začiatku. Prečítala som si pár strán a myslím si, že píšeš veľmi pútavo aj štýl máš dobrý. Práveže si zvolil veľmi dobrý prológ, lebo ak sa aj niekomu nepáči, zrejme predsa len uzná, že ho kniha hneď zaujala a je nútený v čítaní pokračovať. Však ktorý čitateľ nevyvalí oči v momente, ako si prečíta tú prvú vetu? Už len to je dobré znamenie. Keby nad tým zíval, to by bolo horšie.
      Otvorene si tam napísal, o čom príbeh bude a je jasné, že ak niekto nemá rád brutalitu a sex, nebude to čítať.

      Ku knižke gratulujem a do budúcna držím palce! :)

      Odstrániť
    2. Co se týče toho problému s tím čtením a psaním zároveň, tu se doporučuje číst knihy jiného žánru, než člověk píše :) Pak ho to údajně tolik nemate.

      Díky za pochválení obálky a názvu :) Je to pro lidi nezvyklé slovo a tak každý automaticky hledá to chybějící dlouhé á :D Už jsem měl i pár lidí, co mi až se škodolibou radostí našli chybu v názvu. O to pak byla větší sranda je vyvést z omylu :D

      S tím prologem máš pravdu. Kdyby nad ním zívli, tak je fakt něco špatně.

      A jsem rád, že si myslíš, že píšu poutavě. Budu určitě rád, pokud si najdeš čas a chuť a ukázku si přečteš celou. A pokud uznáš za vhodné, tak napíšeš nějakou minirecenzi na ukázku nebo pak na celou knihu, pokud se ti zalíbí a budeš si ji chtít přečíst celou :)

      Odstrániť
    3. Skúšala som, u mňa to nezabralo. Ja som dokázala fakt písať len vtedy, ak som čítala knihu, čo ma nebavila, lebo vtedy ma nestrhla a dokázala som popritom uvažovať o vlastnom príbehu.

      Z názorov a aj z toho, čo si spomínal v úvode, to na mňa pôsobí veľmi brutálne. Nebude to zrejme veľmi pre mňa. Viem, viem, na editorstve nás síce učia, že sa máme vedieť odosobniť od textu (kvôli čomu sme mali prečítať dosť kravín), ale ak to spravím, tak začnem automaticky sledovať štylistiku, gramatiku a čo všetko by som zmazala. Nesústredím sa na príbeh. A pri tom tvojom sa do toho normálne bojím vžiť, takéto brutálne veci nečítam. :D :D

      Odstrániť
    4. Tak choď na procházky a na nich přemýšlej nad svým příběhem :D

      Hehe, je to brutální, to uznávám, ale možná budeš sama překvapená, že tě to právě tím zaujme :D Mě samotného zarazilo, kolika lidem se ukázka líbila, a to do té doby četli třeba jen Young Adult knihy nebo nějaké pohodovky :)

      Však můžeš zkusit číst a buď to vydržíš, nebo po první tvrdší scéně s tím s pláčem sekneš :D

      Odstrániť
    5. Ale však ja som si ten začiatok prečítala aj prvých pár strán a čítala som nejaké recenzie. Až potom som usúdila, že to nie je pre mňa. :D
      Okrem toho, zdá sa mi divné robiť recenziu na ukážky. Väčšinou ich robím na celé knihy alebo ju prečítam minimálne do polovice, aby som si vytvorila názor, keďže pri veľa autoroch sa stáva, že majú problematické začiatky, ale potom sa to pekne rozbehne. Či naopak nerozbehne.

      Odstrániť
    6. Však záleží na tobě, do ničeho nutit nehodlám :) Ale všechny ty recenze jsou právě taky na ukázku, takže to jsou spíš takové minirecenze nebo první dojmy :) Sama říkáš, že sis přečetla kousek a až pak po přečtení těch dalších recenzí jsi dostala strach :D Tak co tak to zkusit dál, a pokud bys ukázku zvládla a chtěla celou knihu na plnohodnotnou recenzi, tak bych ti pak poslal recenzní výtisk :)

      Odstrániť
  3. Ja rozhodne nedokážem robiť obe naraz. Nedokážem sa sústrediť na obe naraz. Mojím problémom je hlavne to, že knihy sú pre mňa oveľa jednoduchšie a tak často siaham po nich a na písanie úplne zabúdam. Tam sa trápim a musím premýšľať, keď namiesto toho môžem vziať príbeh niekoho iného, ktorý je lepší a už hotový. Ak sa ale dostanem k písaniu a dostanem sa do toho, nemôžem čítať, pretože sa neviem poriadne sústrediť na knihu a rozmýšľam len o príbehu. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja mávam podobné ťažkosti, až na to, že nezvyknem častejšie siahať po knihe kvôli tomu, že je to jednoduché. Moja zvrátená stránka sa furt trápi, až kým jej nie je do plaču z toho, že nevie vyriešiť nejakú situáciu. A ak ju nevyriešim, chytí ma depka a nejdem čítať, ale skôr pozerať. Pri tom sa asi lepšie uvoľním. :D Pri čítaní ma potom iba naštve, že niekto pekne všetko vyriešil a uzavrel, zatiaľ čo ja sa s tým furt pasujem a neviem si rady.

      Odstrániť
    2. A to se neustále říká, že ženy dokážou zvládat více věcí naráz :D

      Ono je jednodušší přijít k hotovému a o nic se nestarat. Přeci jen, vymyslet nějakou zápletku, obsah, postavy, rozhovory apod., aby to mělo hlavu a patu, to není žádná sranda. Jenže pak ten pocit na konci, když má člověk hotovo, je k nezaplacení :)

      Takže zbytečně se nepodceňovat a zapudit myšlenky typu "někdo jiný to má lepší". Na to se vykašlat :) Prostě do toho jít a psát. Já běžně na jedno sezení napsal (asi 3 hodiny) v průměru 2 stránky v takovém tom malém paperbackovém formátu (jako mají knihy od Terry Pratcheta, nebo zaklínače apod.). Někdy sotva jednu stránku a můj rekord byl myslím 7 takových stránek :D

      Takže je fakt jedno, kolik toho napíšeš, ale hlavní je, že píšeš :)

      Odstrániť
    3. Môj spôsob písania vyzerá asi tak, že napíšem osem strán A4 a potom to na ďalší deň celé zmažem a napíšem to znovu, až kým sa mi to nepozdáva :D

      Odstrániť
    4. Znám pár takových lidí s podobným stylem :D Jeden z těch lidí mi říkal, že už má stránek tak na 10 knížek. Jsem mu napsal, ať mi to pošle a seškrtám mu to na jednu o 200 stranách :D

      Odstrániť
  4. Myslím, že na podobnú tému sme sa už viackrát zhovárali a už som sa asi zmienila, že ja tú nemožnosť písať nejako drasticky nepociťujem (väčšinu času) - keď nemôžem, tak nepíšem, keď môžem a nechcem, tak nepíšem, keď chcem a môžem, tak píšem :D Ale neviem sa teraz rozhodnúť, či dokážem robiť obe veci naraz - knihy mám rozčítané neustále, aj v čase, keď píšem, ale zrejme je pravdou, že ak aktívnejšie píšem, tak toho veľa nečítam, ale nepovedala by som, že je to tým, že sa na obe veci neviem poriadne sústrediť, skôr len na čítanie nemám čas, ak ho nadmieru venujem písaniu. Už som ale prišla na to, že po prečítaní knihy od niektorých autorov nemám chuť písať (asi som deprimovaná tým, že mne to tak dobre nejde), iný ma zas nijako neovplyvňujú.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, bavili a s tými knihami sme na to zrejme podobne. Akože aj ja mám rozčítaných na GR niekoľko kníh, ale ak píšem, tak mi tam zopár týždňov stoja nedočítané, lebo sa na ne neviem sústrediť a potom, ak by som sa aj náhodou sústredila, bojím sa toho preberania nápadov od druhých. Síce dúfam, že to sa mi nestane, lebo zatiaľ mám hlavu plnú tých vlastných a už tie nestíham dávať do Wordu :D
      Ja keď som dočítala ACoMAF, tiež som mala depku, že tak dobre nikdy písať nebudem. Ale nakoniec ma to prešlo - neviem ako :D

      Odstrániť
  5. Ja osobne som sa už dávno naučila brať čítanie kníh, pozeranie seriálvol/filmov/anime, hranie hier ako súčasť môjho tvorenia. Nemrzí ma, že to robím a miesto toho nepíšem. Prečo? lebo inak by som za chvíľu bola vystresovaná a vyhorená. Beriem to ako inšpiráciu, ako zlepšovanie sa pozorovaním iných, brať si to dobré a zisťovať, čo sa mi na príbehoch nepáči :) Ale áno, čas by sa mal klonovať :D Aspoň trikrát denne, najlepšie :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to je fajn prístup, ale mňa aj tak znervózňuje, ak nič nerobím a iba furt čumím do seriálu :D po čase ma to prejde a musím už niečo so sebou robiť. :D

      Odstrániť